Preto boli navrhnuté tri vetvy v rámci jednotnej strednej školy. Prvá bola technická, druhá humanitná klasická (s latinčinou) a tretia humanitná moder-ná (s francúzštinou). Zároveň sa rozmanitosť zabezpečovala tým, že k dispozícii bolo dosť voliteľných predmetov. Oproti prvému stupňu sa zaviedli aj úvod do dejepisu a obecná príro-doveda. V technickej vetve malo učenie praktický charakter a vychádzalo sa zo skúseností žiakov. V humanitnej vetve malo učenie teoretický charakter a smerovalo k osvojeniu princí-pov, zákonov a rozvoju deduktívneho myslenia. Príchod týchto myšlienok do praxe: riadiacim koordinačným centrom prípravnej a realizačnej fáze reformy bola reformná komisia, zriadená roku 1928. Od jesene 1928 bol na jej čele V. Příhoda. V auguste 1929 povolilo ministerstvo školstva zorganizovať pokusne zopár takýchto jednotných škôl. A tak 1.9. 1929 začínajú pracovať reformné školy. Vyskytli sa však hneď dva problémy. Prvý – finančný. Keďže tieto školy potrebovali viac peňazí na rôzne didaktické materiály a zariadenie učební. Druhý dôvod bol, že vyššie školy požadovali po absolventoch týchto pokusných škôl náročnejšie prijímacie pohovory a to znižovalo záujem žiakov o tieto jednotné školy. A keďže chýbali financie, nebolo možné aby tieto školy fungovali presne podľa plánu. Nebolo napríklad možné, aby žiaci, ktorí prepadli, opakovali iba jeden predmet, alebo naopak, žiaci, ktorí boli nadaní.