Úvod.
V tejto svojej práci sa zameriam na jedného z najväčších pedagógov v histórii, na Jána Amosa Komenského Posnažím sa poukázať na to, ako významne ovplyvnil rozvoj pedagogiky ako vedy. Konkrétne sa budem venovať jeho prínosu v oblasti metód vyučovania. Pretože tu je vidieť jeho prínos veľmi zreteľne. Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Ján Amos Komenský vo svojich dielach, Hlavne Veľkej didaktike a Analyti- ckej didaktike, navrhol a neskôr aj presadil takzvanú prirodzenú výchovu. Túto odvodil z poznávania a napodobovania prírody. Komenský zastával názor, že v každej dedine, mes-tečku by mala byť škola. V tejto škole by sa malo vyučovať deti spoločne. Práve tento názor významne zreformoval pedagogiku. Kým dovtedy nielenže bolo vzdelanie často dosiahnuteľ-né iba pre majetnejších, hlavná príčina neveľkej vzdelanosti tej doby tkvela v niečom inom. Dokiaľ totiž Komenský neprezentoval na tú dobu prevratnú myšlienku hromadného vyučova-nia, vyučovalo sa často v rodinách, kde rodinný učitelia učili jedno, prípadne viac detí. Tak sa stávalo, že učiteľ mohol odovzdať vedomosti naraz iba malému počtu žiakov. Práve zavede-ním skupinového vyučovania, kde mal jeden učiteľ na starosti celú triedu – skupinu žiakov, sa zefektívnila práve táto náročná učiteľská práca. Ako som už napísal, zasadzoval sa Komenský o prirodzenú výchovu. Z toho pramení aj jeho požiadavka, aby sa žiaci učili v rodnom jazyku. Nie je totiž nič prirodzenejšie, ako keď žiak dostáva informácie práve v materinskom jazyku, ktorému najlepšie rozumie a je teda schopný prijímať informácie. S prirodzenou výchovou súvisí aj časová následnosť. Ako Komenský poznamenal, príroda nerobí veľké skoky, preto by sa aj mládež mala vyučovať podobne. Žiaci by nemali byť preťažovaní množstvom učiva, Nároky na nich by sa mali zvyšovať pozvoľna. Učiteľ by mal vo svojom výklade postupovať od známeho k neznámemu, od ľahšieho k ťažšiemu. Práve tieto zásady sa totiž v dobe, kedy Ján Amos Komenský prezentoval svoje diela, vôbec nedodržiavali a hlavným cieľom bolo doslovne natlačiť žiakom do hlavy čo najviac pojmov. Preto Komenského myšlienka, že žiaci sa nemajú učiť prázdne pojmy, ale poznávanie slov sa má spájať s poznávaním predmetov, spôsobila v pedagogike obrat o 180 stupňov. Práve tejto téme sa chcem podrobnejšie venovať vo svojej práci. Na to aby som ľahšie pochopil všetky Komenského myšlienky som sa rozho-dol prečítať je ho dielo, konkrétne Veľkú didaktiku.