V nej som našiel úvod, ktorý by som rád zacitoval aj v mojej práci:



VEĽKÁ DIDAKTIKA
Podávajúca všeobecné
Umenie učiť
Všetkých všetko
ALEBO
Spoľahlivý a vybraný spôsob
Ako možno vo všetkých obciach,
Mestách a dedinách
Niektorého kresťanského štátu
Zriaďovať také školy,
Aby sa všetka mládež
Oboch pohlaví
Bez akejkoľvek výnimky
Mohla vyučovať v náukách
Zušľachťovať v mravoch,
Napĺňať zbožnosťou
A tak v rokoch dospievania
Stručne, príjemne a dôkladne
Sa naučiť všetko, čo je potrebné
Pre prítomný a budúci život.

Zo všetkého, čo sa tu odporúča
Základy sa berú zo samej
Prirodzenosti vecí
Pravda sa potvrdzuje paralelnými
Príkladmi z mechanických umení
Postup je rozvrhnutý podľa rokov
Mesiacov, dní a hodín
A napokon ukazuje sa
Ľahká a spoľahlivá
Metóda ako priviesť
K šťastnému výsledku
(J.A. Komenský, Veľká didaktika, Bratislava, SPN 1991, str. 11)


1. kapitola
Ján Amos Komenský vyjadruje svoj názor, že prirodzenosť je základný stav človeka, ku ktorému by sa mal prinavrátiť, lepšie povedané, byť prinavrátený. Človek má podľa neho od začiatku života schopnosť poznať veci, súlad mravov a lásky k Bohu. Pretože každý má v sebe korene týchto troch vecí tak isto, ako má ktorýkoľvek strom pod sebou korene. (Tamtiež, str.43) Ďalej pokračuje autor vo svojich úvahách. Podľa neho, ak sme obrazom Božím, musia sa na nás i odrážať jeho vlastnosti. Konkrétne má na mysli vševedúcnosť. Podľa tejto logiky usudzuje, že každý človek sa rodí schopný nadobú-dať znalosť vecí. Práve tu sa vyslovuje vtom zmysle, že človek, ak sa chce vzdelávať, nemal by do seba informácie násilne vnášať, ale mal by rozvíjať to, čo je v ňom už dané. Práve tu môžeme vidieť tú prirodzenosť, kde sa Komenský nechal inšpirovať prírodou, kde je všetko nenásilné, plynie harmonicky. Práve s touto ideou ostro kon-trastovala realita v dobe, kedy Komenský žil. Žiakom boli vedomosti podávané vo veľkých množstvách, často i v latinčine. Toto si i Komenský uvedomoval a videl v tom veľkú prekážku vzdelanosti. Podľa Komenského sa človek už rodí, ale i žije, s túžbou po vedomostiach. Na tento účel mu slúžia všetky zmysly ako oči, uši, hmat, sluch, čuch, ale i sama myseľ. Ako podklad pre túto svoju teóriu uvádza samoukov, ktorí s túžbou po vedomostiach často zájdu i ďalej než učení ľudia. Odvoláva sa na Aristotela a jeho výrok, že všetci sa rodíme ako čistá, nepopísaná tabuľa a len počas života sa do nás zapisujú vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Komenský tento výrok ešte doplňuje tým, že na rozdiel od tabule, ktorá má okraj, po dosiahnutí ktorého už nie je kam písať, naša ľudská myseľ nemá okraj. Spomína tu i fakt, že na každú tabuľu sa dá napísať alebo namaľovať a ak sa tak nestane, je to vina pisára alebo maliar. Tu vi-díme ďalšiu z Komenského myšlienok, konkrétne, že každý je vzdelávateľný. Myslí si, že ak sa žiak nedokáže niečo naučiť, tak bude chyba v učiteľovi, alebo jeho metódach. Uvedomuje si, aký skvelý orgán je ľudský mozog. Prirovnáva ho k vosku. Do vosku sa dá vtlačiť pečať a takisto do nášho mozgu v ktorom nosíme obrazy všetkého čo sme už videli, počuli alebo sme dokonca čítali. Tým prichádza k názoru, že kapacita ľudského mozgu je skoro nevyčerpateľná. Človeka vidí ako harmóniu tela a duše.