Podľa neho je harmónia veľmi dôležitá a dokonca tvrdí, že človek túži po harmónii tak, ako ju vidí v prírode. Prečo, ak nie preto, že všetko, čo je mierne, je prírode priaznivé a prospešné, všetko čo je nemierne, je nepriaznivé a škodlivé. Ba aj sami cnosti milu-jeme u druhých, prečo ich teda nemiluje každý u seba samého? Naozaj sme slepí, ak neuznávame, že sú v nás korene každej harmónie. (Tamtiež str. 48) Prichádza s myšlienkou že dokonca i človek sám nie je nič iné ako harmónia, harmónia orgánov, ktoré nezávisle na sebe vykonávajú funkcie potrebné k nášmu životu a dokonale spo-lupracujú s dušou, ktorú riadi vôľa a rozum. Uvedomuje si, že tak ako hudobný ná-stroj, môže byť rozladený, ale to podľa neho neznamená, že sa nedá použiť, tak i človek, ktorý upadol do hriechu sa môže vrátiť späť do harmónie ducha a tela. 2.kapitola
Ďalej sa Ján Amos Komenský zaoberá myšlienkou, že mládež sa má vzdelávať spolu a preto sú potrebné školy. Uvedomuje si, že výchova spočíva hlavne na pleciach rodi-čov a túto výsadu im neodoberá, ale uvedomuje si, že ak chce človek v jeho dobe pre-žiť, musí tvrdo pracovať a na výchovu, prípadne výučbu detí mu už nemusí zostávať veľa času. Preto schvaľuje, že sú deti zverované na výučbu k vyvoleným osobám, kto-ré vynikajú znalosťou vecí a vážnosťou mravov. Týchto formovateľov mládeže nazýva učiteľmi a miesto kde sa spoločná výuka deje, školami. Zároveň apeluje na ľudí, aby bola takáto škola vybudovaná v každej obci, aby mali všetky deti možnosť štúdia. Pre argumenty k týmto tvrdeniam sa opäť utieka do prírody. Poukazuje na to, že dedinča-nia nepasú dobytok každý osobitne, ale si na to najímajú pastierov, ktorí sa starajú a pasú kravy z celej dediny. Hovorí o tom, že je to znamenitá úspora práce a zároveň jeden robí službu mnohým a mnohý zasa jednému. Pre rodičov ktorí tvrdia, že majú čas na to, aby vzdelávali svoje deti doma má zase iný argument. Podľa neho je lepšie ak sa mládež vzdeláva spolu vo väčšom počte, lebo potom je aj práce plodnejšia a príjemnejšia. Takto si môžu žiaci vziať príklad jeden z druhého a navzájom sa po-vzbudzovať. Zavádza pravidlo že detský vek sa dáva viesť a správať viac príkladmi ako pravidlami. Uvedomuje si, že rozkazy v detskej mysli dlho nezostanú, ale na prí-kladoch sa deti učia, pretože v mladom veku radi napodobujú a imitujú. Opäť sa obra-cia k prírode tentoraz s hypotézou, že i v prírode to, čo sa má vyskytovať spolu, sa rodí na jednom mieste. Napríklad háje stromov, ryby vo vodách.