Takisto záhradník keď nájde peknú rastlinu, tak ju nezasadí tam, kde ju nájde, ale zoberie ju so sebou a zasadí ju v záhrade, kde sa o ňu stará spolu so stovkami ostatných. 3.kapitola
Zároveň sa Komenský stavia aj za to, aby bolo vzdelané poskytnuté bohatým i chudobným, chlapcom i dievčatám vo všetkých mestách, mestečkách i dedinách. Vi-dí pre to hneď niekoľko dôvodov. Všetci sme sa podľa neho narodili pre to, aby sme boli ľuďmi, teda pánmi tvorov a preto podľa neho ak odopierame niekomu vzdelanie, nedopúšťame sa bezprávia len voči nemu, ale i voči Bohu. Nezáleží na tom, či sa niekto od prírody narodil hlúpy alebo tupý. Práve toto ho predurčuje k tomu aby bol vzdelávaný, rozširoval si svoje obzory a učil sa. Čím je totiž niekto hlúpejší, tým viac potrebuje pomoc, aby sa tejto svojej hlúposti zbavil. A podľa neho neexistuje taký člo-vek, ktorého by nebolo možno zbaviť jeho hlúposti. Prirovnáva týchto ľudí k deravej nádobe. Niekto by možno tvrdil, že takáto nádoba vodu už v sebe neudrží. Je to prav-da, ale čím viac sa umýva, tým je čistejšia a takisto človek sa môže niečo naučiť. Vy-zýva všetkých aby boli usilovní, pretože v usilovnosti vidí záruku úspechu. Mnoho ľudí sa rodí s talentom a inteligenciu, ktorými prevyšujú ostatných, ale zanedbaním upadajú do priemeru, či dokonca aj nižšie. Iní sa môžu narodiť zaostalí a neprispôsobiví a predsa sa usilovnou prácou môžu dostať na úroveň vysokoučených, či ich dokonca predbehnúť. Znova sa obracia k prírode a podobenstvo vidí v stromoch. Nie všetky stromy prinášajú úrodu naraz. Niektoré ju prinášajú skôr ako iné. Ďalšie neskôr a iné až úplne nakoniec, ale predsa a ukážu, že námaha nebola zbytočná. Tak-tiež Komenský nevidí dôvod, prečo by sa nemohli vzdelávať i ženy, alebo slabšie po-hlavie, ako ich tu nazýva. Tvrdí, že ženy sú rovnako obrazom Božím a sú obdarené rovnakou inteligenciou, často i väčšou, sú bystré a múdre. Predsa sa však, pravdepo-dobne kvôli dobe v ktorej žil, nevyslovuje za úplné vzdelávanie žien a ženy ako uči-teľky si nevie ani predstaviť. Tento postoj sa dá pochopiť, pretože na dobu v ktorej žil boli i tieto tvrdenia odvážne a neštandardné. 4.kapitola
Ďalej sa Komenský venuje školám. Nie je spokojný s ich úrovňou, ani metódami vý-učby. Takisto sa mu nepáči prístup učiteľov k žiakom, ale i postavenie učiteľov v spoločnosti. Tvrdí, že keď má niekto tak vznešené povolanie, ako príprava budúcich generácii pre život, zaslúžil by si určite lepšie miesto v spoločnosti. Verí však, že školy možno zlepšiť. Treba v nich však zaviesť poriadok. Spomína že presný poriadok škôl sa má vypožičať od prírody a to taký, aby ho nemohli zadržať žiadne prekážky.