V prírode totiž vidí nekonečný zdroj inšpirácii, niektoré už človek zbadal a použil, iné zatiaľ na to len čakajú. Pretože keď sa poriadok stanoví, všetko musí ísť hladko. V učiteľoch vidí umelcov, pretože podľa neho je to naozajstné umenie dokázať vycho-vať človeka tak, aby bol schopný začleniť sa do spoločnosti. Apeluje na fakt, že do-vtedajšia úroveň vzdelávania bola príliš nízka a nikdy sa nedalo dopredu naplánovať za aký čas sa niečo podarí žiaka naučiť. Samozrejme tento nedostatok pripisuje iba nedokonalosti učiteľov. Preto si Komenský odpozoroval od prírody niekoľko zásad, ktoré navrhuje použiť i vo vzdelávaní:
1. príroda dbá na vhodný čas. Dáva sem za príklad vtáka, ktorý ak chce založiť svoj rod, tak nezačne v zime, keď je príliš zima, ba ani v lete, keď je príliš teplo, ale na jar, keď je teplota správna pre vysedenie potomkov. Hneď pri tejto zásade vidí dve chyby, ktoré sa na školách pri výučbe robia. Po prvé je to chyba, že sa neberie všetko v pravý čas a po druhé, že sa učenie nerozdeľuje presne, aby všetko išlo po-stupne. Nemožno vzdelávať nemluvňa, lebo je to ešte príliš skoro, nemožno vzde-lávať starého človeka, lebo už je neskoro. Preto je treba dbať na vek vzdelávaného. Z tohto vyvodzuje závery: vzdelávanie človeka má začať v mladosti, na štúdium sú najvhodnejšie raňajšie hodiny a všetko učivo sa má rozdeliť podľa stupňov a veku. 2. Príroda si najskôr pripravuje látku, až potom jej začína dávať tvar. Takisto proti tejto zásade sa v škole prehrešujú, pretože sa nestarajú, aby mali žiaci poruke pot-rebné pomôcky na vzdelávanie. Napríklad pri výuke reči sa nezačínalo slovíčkami ale gramatikou.
3. Príroda si pre svoju prácu berie vhodný predmet, alebo si ho vhodne upravuje. Vták si do svojho hniezda prinesie iba to, čo tam potrebuje, to jest vajce. Ak sa mu tam pripletie kamienok, tak ho vyhodí. Tento bod porušujú školy tým, že nezačnú učiť deti disciplínu ešte pred tým, ako ich začnú vzdelávať a potom s tým majú problémy. 4. Všetko sa v prírode deje po poriadku, nič sa nedeje zmätene. Napríklad príroda v inom čase vytvára vtáčikovi kosti, v inom ho odieva perím a v inom ho učí lietať. Práve preto sa v školách mýlili keď deťom vštepovali naraz mnoho vecí. Napríklad gramatika latinská, grécka. 5. Príroda začína každú svoju činnosť z vnútra. Napríklad vtákovi netvorí najskôr pe-rie a pazúry ale vnútornosti. Proti tomuto sa prehrešujú učitelia, ktorí chcú dosiah-nuť vzdelanie žiakov diktovaním a memorovaním bez starostlivého vysvetlenia. Preto treba na prvom mieste tvoriť chápanie vecí, potom pamäť a nakoniec jazyk.
6.