Príroda začína všetko svoje tvorenie od najvšeobecnejších vecí a končí najpodrob-nejšími. Z tohto vyplýva, že zle učia učitelia vedy, umenia a jazyky ak sa nepodá-vajú skôr začiatky.
7. Príroda nerobí skoky, ale ide postupne napred. Malý vták sa vyvíja postupne. Kým sa nevyliahne, nekáže mu starý vták lietať. Preto by si mali učitelia určovať ciele, aby sa im nemohlo stať že počas výučby niečo vynechajú.
8. Keď príroda začne, neprestane kým nedokončí dielo. Tak i vták keď si sadne na vajcia neprestane, kým sa z nich nevyliahnu mladé. Z toho vyplýva, že je škodlivé ak sa chlapci zverujú školám iba na určité obdobie napríklad mesiac, alebo rok. 9. Treba sa vyhýbať protikladom. Tak ako aj v prírode je všetko v harmónii. Je teda nerozumné predkladať žiakom hneď na začiatku rozporuplné alebo sporné veci.










Záver.

Ján Amos Komenský vypracoval systém didaktických zásad, ktoré sa stali základom jeho novej koncepcie vyučovania. Vyvodil ich z vlastných životných skúseností a všeobecných skúseností zo škôl. Tvrdil, že žiaci sa musia všetko učiť vlastnou zmyslovou skúsenosťou. Jeho dominantnou didaktickou zásadou bola zásada názor-nosti, ale dôležitá bola i otvorená myseľ pre nové poznatky. Vzdelávať mládež nezna-menalo podľa Komenského vtláčať do hláv zmes slov a fráz, ale umožňovať im po-chopenie vecí. Vyučovať treba pomocou zmyslov a rozumu. Preslávila ho zásada – Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené násilie. Vo výchove je potrebné postupovať nenásilne, pomaly, od známeho k neznámemu, od veci k slovám, od mate-rinského jazyka k cudziemu. V školách žiadal Komenský príjemnú atmosféru a predpokladom bola motivácia žiakov. Zaujímavé na všetkých jeho dielach, nielen Všeobecnej didaktike je, že aj napriek tomu, že boli napísané takmer pred 400 rokmi, nestrácajú ani dnes na svojej aktuálnosti. Dá sa povedať, že mnohým učiteľom by iba prospelo ak by si niektoré kapitoly prečítali.