Výchova mimo vyučovania

Úvod.

Výchova mimo vyučovania je často označovaná aj ako pedagogika voľného času. Čo však znamená pre nás pojem voľný čas? Každý si určite predstaví nie-čo iné. Je to možnosť venovať sa činnostiam, ktoré nás zaujímajú, bavia a prinášajú nám uspokojenie a uvoľnenie. No voľný čas nie je iba časom zábavy. Môže sa stať dokonca zdrojom vážneho ohrozenia. Pri neorganizovanom trávení voľného času dochádza k veľkej časti úrazov detí, mladý ľudia ohrozujú seba i druhých experimentovaním s drogami, alebo z nudy prekračujú zákon. Preto by sme si mali položiť niekoľko otázok. Ako sa môže človek naučiť hospodáriť so svojím voľným časom? Dokáže to sám od seba, alebo potrebuje niekoho, kto by ho viedol? Ako môžeme vo voľnom čase výchovne pôsobiť na deti a mládež? Základom samozrejme rodina. Existujú však aj iné vplyvy, ktoré mô-žu pôsobiť na nás a naše hospodárenie s voľným časom. Napríklad škola, učite-lia, priatelia, literatúra, či dokonca televízia. Existujú organizácie, ktorých pra-covnou náplňou je pôsobiť na deti a mládež vo voľnom čase a naučiť ich tento voľný čas racionálne využívať. Toto pôsobenie je zámerné, má vymedzený cieľ, je dlhodobé. Vo vyspelejších krajinách sú tieto inštitúcie už samozrejmosťou, pretože ľudia si uvedomujú potrebu regulovania voľného času svojich detí a odstraňovania rušivých vplyvov. Bohužiaľ u nás sú tieto programy podstatne zanedbávané. Nemôžeme však očakávať, že v krajine, kde sa aj samotné škol-stvo borí s obrovskými finančnými problémami, sa bude dostávať týmto inštitú-ciám dostatočnej podpory. Preto sa nečudujme že tu často pôsobia nekvalifiko-vaný vychovávatelia, priestory sú nevyhovujúce a často podobné organizácie ani neexistujú. Dúfam však, že tieto problémy sa v dohľadnej dobe vyriešia, pretože ako napísal už Jan Amos Komenský v Informatoriu školy materskej: “Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším Božím darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať.“















Výchova mimo vyučovania.

Na výchove detí mimo doby vyučovania sa podieľa rodina, škola, zariadenia pre výchovu mimo vyučovania a niektoré spoločenské vplyvy. Výchova mimo vyučovania sa dá charakterizovať niekoľkými bodmi: prebieha mimo povinného vyučovania, prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny, uskutočňuje sa pre-važne vo voľnom čase. Pedagogické ovplyvňovanie voľného času, hlavne vý-chova detí a mládeže v dobe mimo vyučovania, je významnou oblasťou vý-chovného pôsobenia.

Poskytuje príležitosť viesť jedinca k racionálnemu využí-vaniu voľného času, formovať hodnotné záujmy, uspokojovať a kultivovať výz-namné ľudské potreby, rozvíjať špecifické schopnosti a upevňovať žiadúce mo-rálne vlastnosti. Ďalšou dôležitou úlohou výchovy mimo vyučovania je rozvíja-nie potreby celoživotného vzdelávania, hlavne v súvislosti so záujmovou orien-táciou človeka. Táto oblasť výchovy teda plní výchovnú, vzdelávaciu, zdravotnú a sociálnu funkciu. Vhodné pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže je jednou z účinných foriem prevencie tak závažných výchovných problémov, ako sú prejavy agresie, drogová závislosť, problémy v oblasti sexu. Výchova vo voľnom čase sa netýka iba detí a mládeže, zahrňuje aj pôsobenie na dospelé osoby (andragogika). Okrem pojmu výchova mimo vyučovania sa často používa termín pedagogika voľného času. Oba pojmy nie sú synonymami, majú však k sebe veľmi blízko. V prvom prípade sa jedná o označenie jednej z oblastí výchovy, v druhom prípade o vedný obor, ktorý sa zaoberá teoretický-mi i praktickými aspektmi výchovy vo voľnom čase. Okrem ovplyvňovania voľného času zahrňuje výchova mimo vyučovania aj iné oblasti, napríklad prí-pravu na školu a upevňovanie hygienických a kultúrnych návykov. Pre pedagó-ga, ktorý pracuje s deťmi a mládežou v dobe mimo vyučovania, je najdôležitej-šie, aby dokázal vytvoriť bezpečné, tvorivé ovzdušie a pohodu, aby dbal o uspokojovanie individuálnych potrieb, rozvoj záujmov a špecifických schop-ností. K tomu je potrebné, aby mal pochopenie a záujem o deti ako individuality, dokázal ich vhodne motivovať, podporoval ich nápaditosť, tvorivosť, záujem o činnosť a vzdelanie. Výhodou v porovnaním s učiteľom je, že vychovávateľ nie je viazaný osnovami a klasifikáciou, čo mu poskytuje veľký priestor pre pe-dagogickú tvorivosť a čo najširšie použitie kladnej motivácie. Profesia vychová-vateľa zahrňuje pedagogické pôsobenie v rôznych typoch zariadení pre výchovu mimo vyučovania. Štruktúra týchto zariadení je veľmi rôznorodá svojimi funk-ciami, obsahom činností i vekom vychovávaných. Vychovávatelia sa ako jediný pedagogický pracovníci pripravujú na prácu s jedincami vo veľkom vekovom rozpätí, od predškolského veku až po adolescentov, či mladých dospelých. Nie je potrebné, aby všetci vychovávatelia mali vysokoškolské vzdelanie. Pre prácu v štandardných podmienkach, hlavne s mladšími zdravými deťmi, pripravujú svojich absolventov stredné pedagogické školy na dobrej úrovni. Všetci vycho-vávatelia by však mali mať príležitosť zvyšovať si svoju kvalifikáciu.

Funkcie výchovy mimo vyučovania.

Výchova mimo vyučovania, ako špecifická oblasť výchovného pôsobenia, plní výchovno-vzdelávaciu, zdravotnú i sociálnu funkciu.

Jednotlivé typy zariadení, inštitúcií a organizácií plnia tieto funkcie v rôznej miere podľa svojho charakte-ru. Výchovná funkcia: Na plnenie výchovnej funkcie je kladený obzvlášť veľký dô-raz. Prostredníctvom pestrých a záujmových činností sa deti motivujú k hodnot-nému využívaniu voľného času, k získavaniu nových vedomostí, zručností i ná-vykov a tým i k rozvoju poznávacích procesov a k celoživotnému vzdelávaniu. Úspechy v záujmových činnostiach prinášajú pocit uspokojenia, príležitosť k sebarealizácii a primeranému sebahodnoteniu. Na základe praktických činností a skúseností si mladí ľudia vytvárajú vlastný názor na život a na svet.

Zdravotná funkcia: Zdravotnú funkciu plní inštitúcia pre výchovu mimo vyučo-vania tým, že prispieva k usmerňovaniu režimu dňa tak, aby podporoval zdravý telesný a duševný vývoj detí a mládeže. Obzvlášť veľký zdravotný význam má podnecovanie a poskytovanie príležitostí k výdatnému pohybu na čerstvom vzduchu. Telovýchovné a športové činnosti vo voľnom čase kompenzujú dlhé sedenie pri vyučovaní a sú pre zdravé deti bezprostredne potrebné. Niektoré za-riadenia, ktoré zabezpečujú stravu, majú možnosť viesť deti k správnej životo-správe aj racionálnou výživou, význam má aj dodržovanie hygieny.

Sociálna funkcia: Inštitúcie pre výchovu mimo vyučovania majú taktiež veľmi veľkú sociálnu funkciu. Ovplyvňovaním voľného času detí a starostlivosťou o ne zbavujú rodičov do značnej miery starostí v dobe, kedy sú v zamestnaní, alebo majú iné povinnosti. Jednotlivé typy výchovných zariadení plnia sociálnu funkciu rôznym spôsobom a v odlišnej miere. Zvlášť významná je sociálna funkcia tých zariadení, ktoré pracujú s mladšími deťmi alebo prechodne či trvalo nahradzujú rodinu (školské družiny, detské domovy, domovy mládeže).

Obsah výchovy mimo vyučovania.

Výchova mimo vyučovania má výrazne činnostný charakter. Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria odpočinkové, rekreačné, záujmové, spoločensky pro-spešné, sebaobslužné výchovno-vzdelávacie činnosti a príprava na vyučovanie. Odpočinkové, rekreačné, záujmové a spoločensky prospešné činnosti tvoria sú-časť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Sebaobslužné činnosti a príprava na vyučovanie majú charakter povinnosti. Odpočinkové činnosti sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia k odstráneniu únavy. Do režimu dňa sa zaraďujú najčastejšie poobede, ale podľa potreby i kedykoľvek v priebehu dňa. Podľa situácie môžu mať charakter odpočinku na lôžku, kľudného pohybu – napríklad prechádzky, alebo voľných rozhovorov.

Vhodné sú tiež drobné individuálne záujmové aktivity ako napríklad čítanie, hu-dobná činnosť, ručné práce. Rekreačná činnosť slúži tiež k odreagovaniu a odstráneniu únavy z vyučovania, obsahujú však pohybovo náročnejšie aktivity telovýchovného, športového alebo turistického zamerania či manuálnej práce. Pokiaľ je to možné, mali by sa konať v prírode.
Záujmové činnosti sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučova-nia. Uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb a rozvoj špecifických schopností, to sú významné výchovné úlohy, ktoré sa po-dieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácii človeka. Medzi zá-kladné oblasti môžeme zahrnúť záujmové činnosti spoločenskovedné, prírodo-vedné, pracovne technické, telovýchovné, športové a esteticko-výchovné. Ideá-lom výchovy mimo vyučovania je výchova jedinca s mnohostranne rozvinutými záujmami a jedným hlbokým špecializovaným, celoživotným záujmom.
Sebaobslužné činnosti sa zameriavajú na vedenie detí k samostatnosti v starost-livosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Ich podstata spočíva v pestovaní ná-vykov osobnej hygieny, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov pri jednaní s ľuďmi.
Verejnoprospešné činnosti spočívajú vo vedení detí k dobrovoľnej práci v pros-
pech druhých ľudí, jednotlivcov či sociálnych skupín. Napríklad podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia, pomoc slabším, starším, chorým osobám. Tieto aktivity sa pri dobrom pedagogickom vedení výrazne podieľajú na formo-vaní kladných charakterových vlastností.
Prípravou na vyučovanie sa rozumie okruh činností, ktoré súvisia s plnením školských povinností. Jednotlivé typy výchovných zariadení sa podieľajú na príprave na vyučovanie v rôznej miere, podľa svojich funkcií a veku detí. Ok-rem vypracovávania písomných a iných zadaných úloh patrí do tejto oblasti aj rozširovanie a prehlbovanie poznatkov z vyučovania, ich konkretizácia a prak-tické využitie. Spôsoby práce by mali byť pokiaľ možno odlišné od vyučovania a zaujímavé. Príprava na vyučovanie súvisí so záujmovými činnosťami, pri kto-rých majú deti možnosť praktickej aplikácie vedomostí a aj ich rozširovanie a prehlbovanie. Duševná hygiena vo výchove mimo vyučovania.

Režim dňa by mal byť usporiadaný tak, aby zodpovedal kolísaniu výkonnosti človeka v priebehu dňa, ale aj týždňa a roku. Predpokladá primeraný odpočinok s prihliadnutím na vek, predchádzajúce činnosti a individuálne zvláštnosti.

Pre-tože deti pri vyučovaní prevažne sedia, majú nedostatok pohybu, sú dôležitou súčasťou režimu dňa pohybové aktivity formou rekreačnej telovýchovy či sús-tavnejších záujmových pohybových činností.


Nezanedbateľnou súčasťou režimu dňa sú aj činnosti súvisiace s osobnou hygie-nou a stravovaním. Tie sú zvlášť dôležité v typoch zariadení, ktoré do určitej miery nahradzujú rodinu a kde deti trávia celý deň, týždeň, prípadne tu trvalo žijú. Pestovaním hygienických návykov a návykov správneho stravovania sa dá výrazne prispieť k zachovaniu či zlepšeniu zdravia detí. K celkovému pocitu pohody a spokojnosti detí a vychovávateľov v zariadeniach pre výchovu mimo vyučovania môže prispieť aj vhodné usporiadanie a využitie materiálnych pod-mienok a priestorové zabezpečenie. Požiadavkám duševnej hygieny zodpovedá také prostredie, ktoré rešpektuje vekové aj individuálne zvláštnosti detí, posky-tuje dostatok podnetov pre rozvoj osobnosti, pôsobí esteticky a vyhovuje potre-bám súkromia, kľudu, pohodlia a bezpečia. Každý typ zariadenia má nielen svoje špecifické ciele, ale i odlišné požiadavky na priestory a vybavenie. Pros-tredie je nutné hodnotiť nielen z pohľadu detí, ale aj pedagógov. Aj oni by mali mať pre svoju prácu vyhovujúce podmienky, pretože to prispieva k ich spokoj-nosti. Iba kľudný, spokojný a vyrovnaný vychovávateľ môže pre deti vytvárať pokojné prostredie, ktoré je pri výchove mimo vyučovania tak významné.

Príprava na vyučovanie vo výchove mimo vyučovania.

Prípravou na vyučovanie rozumieme okruh činností, ktorými inštitúcie výchovy mimo vyučovania pomáhajú žiakom pri plnení úloh, zadaných školou. Miera a časový rozsah prípravy žiakov na vyučovanie sú určené špecifickými pedago-gickými možnosťami a podmienkami inštitúcii. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prípadne prehlbovať a tým aj upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, konkretizovať a aplikovať v praxi na základe chápania nových vzťahov a súvislostí. Prípravu na vyučova-nie je treba chápať ako organickú súčasť žiakovho učenia vôbec. Žiak získava vedomosti, formuje a mení svoju osobnosť ako pri vyučovaní, tak aj pri ostat-ných výchovných činnostiach. Pre prípravu na vyučovanie je možné využívať spontánne aj organizované záujmové činnosti, didaktické hry, verejno-prospešnú prácu, hry, zábavu, čítanie, sledovanie rozhlasu, televízie a pod. Viaceré časti procesu učenia totiž prebiehajú lepšie mimo vyučovaciu hodinu, práve pri prí-prave žiaka na vyučovanie. Žiak sa presvedčuje, ako pochopil danú látku a ako je ju schopný samostatne a tvorivo uplatniť v rôznych súvislostiach. Uvažuje nad získanými poznatkami, doplňuje ich samoštúdiom a overuje si ich využitie v praxi.

Súčasne si postupne osvojuje zručnosti a návyky práce s knihou alebo inými pomôckami. Príprava na vyučovanie plní výchovné aj vzdelávacie úlohy. K vzdelávacím úlohám patrí vypracovávanie písomných a ústnych úloh, prehl-bovanie poznatkov získaných v škole a ich overovanie v konkrétnych činnos-tiach pri vychádzkach, exkurziách, výletoch. Výchovnou úlohou je pestovanie záujmu o sebavzdelávanie a pestovanie návyku pravidelného a systematického plnenia školských povinností a starostlivosť o školské potreby. Aby sa príprava na vyučovania stala pre deti zaujímavou, musí sa odlišovať od vyučovania. Preto by inštitúcie výchovy mimo vyučovania mali voliť a plánovať nové spôsoby práce, zaujímavé činnosti.

Zariadenia pre výchovu mimo vyučovania.

Školské družiny: sa zameriavajú na prácu s deťmi prvého stupňa základnej školy a väčšinou len nižších ročníkov. Okrom výchovnej a zdravotnej funkcie majú veľký význam pri plnení sociálnej funkcie, pretože tieto zariadenia zaisťujú so-ciálnu starostlivosť a bezpečnosť detí v dobe, kedy sú rodičia v zamestnaní. Vzhľadom k vekovým zvláštnostiam detí mladšieho školského veku, hlavne k veľkému rozsahu a labilite záujmov, sa výchovná činnosť orientuje na čo naj-pestrejšiu štruktúru záujmových činností a uspokojenie veľkej potreby pohybu.
Školské kluby: pracujú s deťmi stredného školského veku, so žiakmi druhého stupňa základnej školy. Vychádzajú z charakteristiky tejto vekovej skupiny, hlavne z väčšej samostatnosti detí a ich vyhranenejšej a špecializovanejšej zá-ujmovej činnosti. Pracujú úplne na princípe dobrovoľnosti. Na rozdiel od škol-ských družín ustupuje pomerne do úzadia sociálna funkcia týchto zariadení. To je pravdepodobne jeden z dôvodov prečo je u nás týchto školských klubov po-merne málo. Školské družiny a školské kluby majú predpoklady k pravidelnému a každoden-nému pedagogickému ovplyvňovaniu voľného času žiakov, pretože vychováva-telia sú so žiakmi v každodennom styku, môžu pôsobiť na žiakov bez ohľadu na sociálne postavenie rodiny, majú možnosť pravidelného kontaktu s rodičmi, majú vhodnú kvalifikáciu pre výchovu mimo vyučovania. Výhodou je aj blíz-kosť školy od bydliska žiaka. Prostredie školy je žiakom dôverne známe a pos-kytuje možnosti k realizácii všetkých typov činností vo voľnom čase
Strediská pre voľný čas detí a mládeže: sú to strediská, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na realizáciu špecializovaných záujmových činností pod odbor-ným pedagogickým vedením. Organizujú záujmovú činnosť – pravidelnú v krúžkoch a príležitostnú, napríklad súťaže, prázdninové tábory a podobne.

Významné je, že umožňujú účasť deťom, mládeži, rodičom s deťmi.
Domovy mládeže: zaisťujú žiakom stredných škôl, ktorý vzhľadom k vzdiale-nosti zvolenej školy od miesta trvalého bydliska nemôžu denne dochádzať, vý-chovnú starostlivosť, ubytovanie a stravovanie. Okrem činností súvisiacich s režimom dňa, sebaobsluhy a prípravy na vyučovanie, je ich významnou úlohou starať sa o hodnotné využívanie voľného času detí a mládeže.
Detské domovy: sú najrozšírenejším typom náhradnej ústavnej výchovy. Sú ur-čené pre deti vo veku od 3 do 18 rokov. Umiestňujú sa sem deti z problémového a dysfunkčného rodinného prostredia, deti dlhodobo chorých rodičov, alebo osi-relé deti. Snahou pedagógov je, aby deti prežívali voľný čas podobným spôso-bom, ako deti žijúce v rodinách.


Záver.

V tejto svojej práci som sa snažil načrtnúť, ako by mohla výchova mimo vyučo-vania vyzerať a pôsobiť za ideálnych podmienok. Ideálne podmienky však nikde na svete neexistujú a myslím. Že ani nebudú existovať. Môžeme sa k ním iba približovať. Niektoré štáty v západnej Európe, alebo inde na svete dokázali, že výchove mimo vyučovania treba venovať veľkú pozornosť a že je možné týmto spôsobom obmedzovať rozličné problémy spoločnosti. U nás, na Slovensku, je to nanešťastie horšie. Výchova mimo vyučovania sa u nás zanedbáva, nedostáva sa jej dosť pozornosti. Nikto si neuvedomuje, že výchova mimo vyučovania je aspoň tak dôležitá ako výchova sama. Dúfam však, že sa to v budúcnosti zmení, pretože krajina ako naša, ktorá je všeobecne známa pre svoju pedagogickú mi-nulosť, ale aj pre obsažnosť a náročnosť štúdia v prítomnosti, by nemala zabú-dať práve na výchovu mimo vyučovania, ktorá môže byť základom pre rozvoj dobre fungujúcej a príkladnej spoločnosti. Na to však treba dostatok financií, ktoré sa však u nás neobjavujú. Verím, že sa tak stane, pretože výchova je zá-klad pre každého človeka a preto je táto oblasť jednou z prioritných a nikto by nemal na ňu zabúdať.