Pedagogika je jednou z najuniverzálnejších vedných disciplín, pretože výchovné javy, ktoré skúma, sú mnohostranne podmienené. Dnes si mnohí výchovní pracovníci i rodičia kladú otázku, čo spôsobilo, že mladý človek sa stal takým, aký je, alebo prečo nie je taký, aký by mal byť. Na druhej strane je tu žiak, jeho špecifikum osobnosti, ktoré si aj pri cieľavedomom pôsobení vyžaduje individuálny prístup. Predmetom pedagogiky je zisťovať , za akých podmienok a akými prostriedkami dosahuje učiteľ výchovný cieľ, a to v súlade so spoločenskými a individuálnymi potrebami a telesným a duševným vývojom dieťaťa.

   Pedagogika pri svojom skúmaní vychádza z pozorovania vnútorných a vonkajších podmienok výchovy. Vnútorné podmienky predstavujú osobnosť človeka, jeho biologickú a psychologickú podstatu a vonkajšie sú odrazom vplyvu prostredia na výchovu: politické, ekonomické, kultúrne podmienky. Vo výchove dochádza k prelínaniu vnútorných a vonkajších podmienok. Pedagogika skúma a zisťuje ako tieto podmienky ovplyvňujú vývin jedinca. Usiluje sa o vytvorenie optimálnych výchovných podmienok v školskom, rodinnom prostredí a výchove mimo vyučovania. Z hľadiska zabezpečenia efektívnosti výchovy pedagogiky formuluje výchovno-vzdelávacie postupy na základe optimálneho výberu a uplatňovania zásad, metód, foriem a prostriedkov výchovy. Tým plní významnú metodologickú funkciu aj vo vzťahu k iným vedám a metodikám vyučovacích predmetov. Jej význam spočíva aj oblasti normatívnej tým, že pomáha pri tvorbe cieľa a obsahu výchovy a vyučovania. Základnou kategóriou predmetu pedagogiky je teda pojem výchova. Tento pojem sa uvádza v širšom a užšom slova zmysle sa chápe predovšetkým mravný rozvoj jedinca. Na vymedzenie predmetu pedagogiky existuje viac definícii. Obyčajne sa v nich objavuje stránka normatívna i procesuálna zahrňujúca vonkajšie aj vnútorne podmienky výchovy. Na základe toho sa predmet pedagogiky najčastejšie vymedzuje nasledovné :

1.sú to javy, ktoré patria vede o výchove a ktoré neskúma žiadna iná disciplína. Jedna sa o vytýčenie cieľov, obsahu výchovy a vzdelania, procesuálnu stránku výchovy: zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy a vzdelania.


2. javy, ktoré bezprostredne súvisia a podmieňujú výchovno-vzdelávací proces, ale sú predmetom skúmania aj iných vied: sociálne podmienky výchovy, biologický a psychosomatický vývoj osobnosti.

Takéto vymedzenie predmetu pedagogiky zaraďujeme k normatívnej pedagogike, pre ktorú je typické presné stanovenie požiadaviek na výchovno-vzdelávací proces. Jeho opakom je duchovnovedná pedagogika, v ktorej má výchova pragmatické poslanie a chápe sa ako ustavičný rozpor. Pre riešenie je potrebný dialóg ako neštandardizovaný spôsob riešenia problémov.

Školská pedagogika musí zahrnúť javy, ktoré priamo i sprostredkovanie súvisia s cieľavedomým pôsobením výchovných činiteľov. Musí nielen opisovať javy, situácie, ale hľadať rozmanité vzťahy a súvislosti medzi nimi, a napokon všetko, čo je možné, aj zovšeobecniť. Sem sčasti treba zahrnúť aj metodiky jednotlivých predmetov, ktoré môže spätne pozitívne ovplyvniť konkrétnu prácu učiteľa.

Význam pedagogiky
Pedagogika má v súčasnosti veľký význam nielen pre odborníkov v pedagogike, ale aj pre širokú verejnosť. Je to ovplyvnené tým, že výchova je problémom celospoločenským. V tomto smere je pedagogika teoretickým zdrojom pre praktickú výchovnovzdelaváciu činnosť. Súčasne prax svojimi výchovnými podnetmi obohacuje existujúcu pedagogickú teóriu. Pedagogická teória napomáha pri rozpracovaní otázok metodík jednotlivých vyučovacích predmetov. Súčasne umožňuje skvalitňovať profesionálnu prípravu učiteľov, vychovávateľov a ostatných výchovných pracovníkov.