Kriminalita mladistvých sa dá vysvetliť tým, že so vznikajúcimi a upevňujúcimi sa pocitmi dospelosti a utváraním sebavedomia sa fyzická sila stáva vzorom mužnosti, odvahy a nezávislosti. Záľuba v násilí alebo siláckych výkonoch umožňuje mladistvému cítiť sa hrdinom. Pre mnohých je agresívnosť kompenzáciou komplexu menejcennosti. Neúspech v 1 sfére sa snažia vyvážiť úspechom v inej.
Príčinou delikventného správania môže byť neúmerné zvyšovanie nárokov, najmä u dospievajúcej mládeže, ktorá ešte nie je schopná kontrolovať možnosti svojich požiadaviek a prispôsobovať sa im. Alebo je to už spomínané zlé rodinné zázemie, či vplyv masovokomunikačných prostriedkov, najmä brakovej literatúry a filmov, ktoré spôsobujú túto kriminalitu. V malej miere sa to pripisuje i škole, najväčší počet mladistvých delikventov sa totiž grupuje z mládeže, ktorá ešte neukončila povinnú školskú dochádzku. Ak sa prejavy nezáujmu o vyučovanie, lajdáctvo a zaškoláctvo - signály poruchy vzťahu žiaka ku škole - neodstránia hneď v začiatkoch, prerastajú do delikvencie. Významnou črtou delikventných detí je indiferentný, prípadne negatívny vzťah ku škole, ktorý sa prejavuje najmä slabým prospechom, neprimeraným správaním sa v škole a na vyučovaní. Záporný postoj ku škole a k učeniu je dôsledkom najmä celkovej výchovnej zanedbanosti, nízkej úrovne rozumových schopností a nadania, osobitosti temperamentu, povahy a emocionálneho života, nedostatočného úsilia školy o pochopenie individuality týchto detí. Záškoláctvo, nechuť k vzdelaniu a vandalizmus sú často spôsobom odreagovania napätia, poníženia a únikom pred školou. Výchovná práca v škole by mala spočívať aj na zisťovaní kladných, pozitívnych stránok žiaka a výchovné pôsobenie by mala zamerať na ne, stavať na nich. Príkazy a zákazy treba zmeniť na rady, pokyny a návody, nezaznávať záujmy mládeže o romantiku, dobrodružstvo, hry a zábavu, ale ich správne podchytiť a usmerniť. Nedostatok činnosti vedie často k nežiadúcim a trestným činom. Delikventi pochádzajú najčastejšie z rodín primitívnych, bez záujmu o dieťa, o jeho telesný a duševný rozvoj, no i z rodín rozvrátených, s výbuchmi nenávisti, agresivity, ale často aj z rodín, ktorých členovia páchajú trestnú činnosť. Niekedy to môže byť aj širšie prostredie, ktoré tak nežiadúco pôsobí na mládež. Napríklad mestská štvrť, v ktorej sa grupujú kriminálne živly. U nás však čoraz väčšmi stúpa počet mladistvých delikventov, u ktorých hrajú úlohu v prevažnej väčšine faktory individuálne, psychopatologické. U mladistvých, ktorých zaraďujeme do tejto skupiny, je niekedy delikventná činnosť prejavom neurotickým, vytvoreným hlbšou konfliktovou situáciou.