Spočiatku sa jej darilo usmerňovať ho tým správnym smerom. Usilovala sa vytvárať a upevňovať v ňom také vlastnosti, ktoré sú pre riadne začlenenie do spoločnosti veľmi dôležité. Ako napr. schopnosť konať užitočnú prácu, správne sa rozhodovať a konať, niesť zodpovednosť za svoje konanie, nájsť správny vzťah k ľuďom a k celej spoločnosti, vzdelávať sa...Chcela aj, aby spoznal, pochopil a uznal chyby svojho minulého protispoločenského počínania a prijal zodpovednosť za svoje správanie, rešpektoval zákony. No bez aktívnej snahy a veľkého vôľového úsilia delikventa nemožno dosiahnuť cieľ prevýchovy. A tak sa kniha končí listom tohto chuligána z väzenia, v ktorom si priznáva, že je slaboch a prehral.. Použitá literatúra: Eva Rauková: Môj kamarát chuligán.