Postavenie špeciálnej pedagogiky v sústave vied

ŠP patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku. V užšom význame do systému pedagogických vied.
ŠP pri napĺňaní svojich zámerov a poslania nevyhnutne kooperuje s celým radom pomocných vied a čerpá tzv. hraničných odborov – také ktoré v centre svojho záujmu majú tiež človeka, ale zaoberajú sa ním z iných aspektov, jedinec so špecifickými potrebami, alebo postihnutých a narušených. SO ŠP v najširšom a najvšeobecnejšom a význame kooperuje pedagogika, psychológia, sociológia, biológia, medicínske disciplíny.

Pomocné vedy rozdeľujú na normatívne, ktoré poskytujú poznatky na zodpovedanie otázky „aký by mal byť vychovávaný jedinec“, teda pomáhajú formulovať cieľové zámery. Skupiny, ktoré opisujú „aký je človek,“ a to z hľadiska psychologické, biologické a sociálneho. Tieto sa spravidla označujú ako deskriptívne vedy.

Priame pomocné vedy – normatívne
1. etika – sa zaoberá skúmaním morálky, t.j. spôsobu vedenia života v súlade s princípmi dobra a celkovo hierarchiou hodnôt človeka. Súčasťou etiky je axiológia – veda o hodnotách (skúmanie podstaty hodnôt) a deontológia – náuka o povinnostiach (morálne požiadavky, povinnosti a normy). Dobre uskutočňovanou výchovou možno u postihnutých a narušených detí a mládeže dosiahnuť to, aby pomocou autoregulácie vedeli ovládať svoje sociálne správanie a usmerňovať ho tak, že to zodpovedá požiadavkám mravného správania sa.
2. logika – všeobecná veda o pravidlách a spôsoboch správneho myslenia a poznávania poskytuje poznatky na formulovanie cieľov výchovy mysliaceho človeka. Pomáha vytvárať teoretické konštrukty o tom, aký by mal byť postihnutý jedinec po špeciálnopedagogickej výchovnej intervencii.
3. estetika – veda o kráse – z formálneho i obsahového aspektu pomáha pri formulovaní výchovných cieľov zameraných na rozvoj estetických citov a potrieb.


Nepriame pomocné vedy
Opisujú postihnutého jedinca prostredníctvom analógie, teda nepriamo, pre pochopenie fenoménu postihnutia sú veľmi dôležité. Zaraďujeme sem :
a) kybernetika – veda o všeobecných zákonitostiach prenosu, spracovania a využívanie informácií v zložitých systémoch riadenia – poskytuje poznatky o najzložitejšom samoriadiacom a samoreprodukujúcom systéme. Pre ŠP má osobitý význam najmä teória informácií a komunikácie, ako aj bionika.
b) psycholingvistika – je vedný odbor, ktorý skúma reč a jej vnímanie v závislosti od štruktúry príslušného jazyka. Opisuje osobitosti rečových procesov (rečového správania sa ) u postihnutých a narušených.
c) semionika – teória o systémoch znakov – má pre ŠP veľký význam, vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia pri viacerých druhoch postihnutia sa realizuje pomocou znakov. Napr. bodové písmo pre nevidiacich. Optimálne volené znaky sú v týchto prípadoch predpokladom optimálnej komunikácie.
d) bionika – zaoberá sa biologickými systémami, prijímaním, zaznamenávaním a spracúvaním informácií v týchto systémoch, ich štruktúrou, možnosťami kooperácie medzi ľudským organizmom ako špecifickým a elektronickými systémami. Procesy, ktoré zatiaľ nemožno direktne skúmať.

Hraničné vedné odbory
Rozumejú sa spravidla také odbory, ktoré majú viac-menej spoločný predmet (nie totožný). K postihnutému jedincovi pristupujú z rôznych aspektov. Pri užšom ponímaní ŠP (výchova) a širšie ponímanej humánnej defektológii (komplexná rehabilitácia) a je hraničným odborom humánna defektológia, ktorá sa zaoberá komplexnou rehabilitáciou postihnutého jedinca a liečebná pedagogika, ktorá prostredníctvom špeciálnych terapeutických metód intervenuje. Sú to náuky o socializácii postihnutých, ktorú dosahujú komplexnou rehabilitáciou.