Systém špeciálnej pedagogiky vo všeobecnom a užšom zameraní

Systém špeciálnej pedagogiky

ŠP predstavuje v svojom integrovanom celku množstvo systematicky usporiadaných poznatkov o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špeciálnymi potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií. K najjednoduchším a najprehľadnejším patria tieto:
a) požiadavka ich všeobecnej platnosti na edukáciu a problémy spojené s ňou, na všetky druhy postihnutí, narušení a špeciálnych potrieb (všeobecne).
b) požiadavky ich zameranosti na určitý druh postihnutia, narušenie či špeciálnej potreby (špecifické užšie zamerania).

Takto vzniknú dva nasledovné subsystémy:
1. systém špeciálnej pedagogiky vo všeobecnom zameraní
2. systém špeciálnej pedagogiky v užšom zameraní

Členia sa :
A. z hľadiska veku
B. z hľadiska obsahu
C. z hľadiska postihnutého jedinca

A. z hľadiska veku
ŠP predškolského veku
ŠP školského a adolescencie
ŠP dospelých a starých osôb (andragogika)

B. z hľadiska obsahu (vo všeobecnom zameraní)
Teoretické základy ŠP (pojem, predmet, systém, prognostika, diagnostika)
Teória špeciálnej výchovy (cieľ, metódy, prostriedky, formy)
Teória špeciálneho vyučovania (obsah, cieľ, úlohy, P, M, F, organizácia)
Dejiny ŠP a špeciálneho školstva (oboznamujeme sa so základnými otázkami VV postihnutých od najstarších čias až po súčasnosť)
Organizácia riadenie špeciálnych škôl a zariadení – legislatíva, predpisy, nariadenia.

C. z hľadiska postihnutia jedinca (v užšom zameraní)
1. PMP – nazvaná je aj PSYCHOPÉDIA nekorešponduje s obsahom
2. Pedagogika zrakovo postihnutých: OFTHALMOPÉDIA, TYFLOPÉDIA, OPROPÉDIA
3. Pedagogika sluchovo postihnutých: SURDOPÉDIA, AKUPÉDIA
4. Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených: SOMATOPÉDIA
5. Pedagogika osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou: LOGOPÉDIA
6. Pedagogika detí s poruchami učenia
7. Pedagogika viacnásobne postihnutých
8. Pedagogika nadaných a talentovaných

Do 1989 roku boli uznávané (somato, tiflo, grécke názvy) názvy v pedagogike. Tieto názvy nevystihujú obsah PMP.
Bývalé krajiny ZSSR – DEFEKTOLÓGIA (nemajú pedagogiku zrak, sluch, mentálne, logopédia)
Poliaci – ŠP – PEDAGOGIKA ŠPECIÁLNA; RESOCIALIZAČNÁ – poruchy správania; REVALIBIZAČNÁ – zrakovo, sluchovo postihnutý.
Maďari – LIEČEBNÁ PEDAGOGIKA – GYIRGY (ďoď) PEDAGOGIKA
Nemci – REHABILITÁCION PEDAGOGIK; DEHYNDERTEN REDAGOGIK KINDER – detská pedagogika.

Systém ŠP vo všeobecnom zameraní (z knihy)
Člení sa na disciplíny:
1. všeobecné základy ŠP (termíny, pojmy, predmet, systém)
2. historiografia ŠP (odboru, inštitúcií, vzdelávania špec. pedagógov)
3. metodológia ŠP (metodológia výskumu, diagnostika)
4. filozofia špeciálnej výchovy
5. teória komunikácie postihnutých
6. výchovná rehabilitácia (zásady, metódy edukácie, metodiky predmet)
7. náuka o špeciálnych školách a zariadeniach (systém, riadenie)
8. komparatívna špeciálna pedagogika
9. špeciálna pedeutológia (vzdelávanie, uplatnenie sa, a iné vzdelávanie)

Predmetom všeobecných základov ŠP je predovšetkým vymedzenie základných kategórií, pojmov a termínov, s ktorými odbor narába, ich utriedenie do logického systému, zoskupenia jednotlivých odborov ŠP do utriedenej sústavy, naznačenie vzťahov medzi jej odbormi a poukázanie na vývoj, ktorým pojmový a kategoriálny aparát prechádzal.