Vývin a vývinové anomálie

Vývinom sa spravidla označuje proces pozitívnych kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien organizmu (orgánu alebo funkcie), ktorý sa realizuje v určitom časovom slede. Ide tu o iterakciu medzi faktormi, ktoré pôsobia na vývin jedinca na základe heredity, či genetických informácií a faktormi ovplyvňujúcimi z vonkajšieho prostredia.
Endogénnymi faktormi - (vnútornými) sú teda genetické informácie a hereditárne činitele.
Exogénnymi faktormi – (vonkajšie) sú výchova a prostredie. Výsledkom pôsobenia uvedených faktorov je, že organizmus prechádza zmenami – vývinom, v dôsledku ktorého má tendenciu nárastu a zdokonaľovania sa (získavaním nových vlastností kvalitatívne vyšších, pozitívnu zmenu proporcií ...). Tento vývin sa označuje ako normálny.

Normálny vývin má (ireverzibilný /nezvratný) charakter, prebieha v jednosmernom časovom slede, v určitých obdobiach, podľa určitých zákonitostí, jednotlivé vývinové faktory pôsobia vyvážene, v dôsledku čoho vývin prebieha bez nežiadúcich anomálií.
Opakom normálneho vývinu sú vývinové anomálie. Sú spôsobené patogénnymi faktormi, ktoré podľa svojej povahy a skladby môžu negatívne ovplyvňovať vývin zmysle od jeho spomalenia až po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny jeho smeru.
Od anomálneho vývinu je potrebné odlíšiť vývin predčasný, akcelerujúci, pri ktorom aktuálny stav v dosiahnutom stupni vývinu určitej schopnosti výrazne prekračuje očakávané hodnoty podľa normy. Jedinci výnimočne nadaní a talentovaní vyžadujú si súhrnne špeciálnu starostlivosť.
Vývin človeka prebieha predovšetkým v troch sférach: v biologickej, psychickej a sociálnej.
Normálny vývin (V) sa obyčajne chápe ako funkcia veku (Ve) a činiteľov vývinu (Čv), čo možno vyjadriť vzťahom. V = f. (Ve . Čv)
Vekom sa rozumie fyzický vek jedinca a činiteľmi vývinu široká škála heterogénnych faktorov.
Emprik (Lamarc, Darwin), ktorí tvrdili, že vývin je určovaný účinkami okolia na organizmus a potrebami organizmu a natavistami (Weisman, Mendel, Morgan), ktorí uprednostňovali dedičnosť, odvolávajúc sa na skutočnosť, že zárodkové bunky sa počas života človeka nemenia.
Teórie, ktoré sa usilujú vysvetliť vývin a faktory, ktoré ho vyvolávajú:
- teória psychodynamická (psychoanalytická) – vysvetľuje vývin ako výsledok konfliktu medzi vnútornými (inštinkty) a vonkajšími (vplyvy a požiadavky prostredia) silami. Externé sily sa snažia dostať tieto inštinkty do sociálne akceptovateľných pomerov.
- teória behavioristická – že vývin je vlastne dôsledok učenia a je formovaný prostredím. Správanie je výsledkom reťazca odpovedí na podnety. Vývin je teda dôsledok reťazca stimulov a reakcií.
- teória humanistická – vychádza z predpokladu, že človek je v podstate „dobrý“, ale prostredie môže meniť jeho potenciál. Vývin je pohyb v hierarchii hodnôt s cieľom sebaaktualizácie. Hierarchia hodnôt má podľa Maslowa 5 úrovní: biologické potreby, lásku, sebahodnotenie, sebaaktualizáciu ako najvyššiu úroveň.
- teória vývinová – zdôrazňuje sa tu vývin z aspektu maturácie. Všetok rast sa deje cez sériu štádií maturácie.
- teória etologická – študuje organizmus v jeho prirodzenom prostredí. Pre tento model je špecifické ponímanie senzitívnych periód a inštinktov.

Anomálny vývin (Av) je taký, na ktorom okrem činiteľov veku a činiteľov vývinu participujú aj patogénne faktory (Pf), ktoré vlastne spôsobujú anomálny vývin, je teda funkciou veku, činiteľov vývinu a patogénnych faktorov, čo možno vyjadriť takto: AV = f . (Čv . Čy . Pf)
Pre potreby ŠP sa ako najvhodnejšie javí zoskupovať vývinové anomálie do skupín:
- ustrnutý vývin – je dôsledkom takého pôsobenia patogénnych faktorov, že k vývinu orgánov či funkcie (ich kombinácie) nedochádza. Sem možno zaradiť vrodenú slepotu, hluchotu, úplne nevyvinutý orgán (napr. končatinu) alebo tzv. morálnu slepotu (delikventov).
- obmedzený vývin – taký pri ktorom určitý orgán či funkcia sa už od počiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normálneho vývinu, napr. formy MR; vrodenú nedoslýchavosť, slabozrakosť...
- oneskorený vývin – je spravidla reverzibilný (vratný), ak je poskytnutá včasná lekárska či špeciálnopedagogická, alebo sociálna intervencia. Napr. oneskorenie vývinu reči, motoriky, vzrastu, sociability....
- prerušený vývin – je taký dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov, že vývin orgánu či funkcie sa náhle spomalí alebo úplne preruší. Môže mať stagnujúci charakter, alebo dynamickú formu (zhoršujúci stav sa postupne zlepší), napr. detské demencie, mozgové dysfunkcie, ochrnutie...
- pochybený vývin – je taká anomália vývinu, pri ktorej orgán či funkcia (ich kombinácia) sa síce vyvíjajú, ale nežiadúcim smerom, ktorého výsledok je patologický. (Napr. negatívne povahové črty, devianti, sexuálne perverzity...)

Pre potreby ŠP (diagnostiky, prognostiky, korekcie, stimulácie, reedukácie a edukácie) je potrebné osobitne si všimnúť niektoré formy u detí v predškolskom veku, najmä: motorický vývin; kognitívny vývin; komunikačný vývin; emocionálny a sociálny vývin; vývin sebaobsluhy a vývin hry.