Predprofesijná a profesijná príprava postihnutých

Predprofesijná a profesijná príprava postihnutých

Ide i skúmanie dispozícii a motívov žiakov. Na základe získaných poznatkov sa žiak zámerne výchovne ovplyvňuje, aby výsledkom profesijnej orientácie bola relatívne, čo najvhodnejšia voľba povolania, na jej základe čo najvhodnejšia profesionálna príprava, čo je základným predpokladom sociálnej integrácie týchto jedincov.

Možno ju charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií (záujmov) žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania.

Z hľadiska umiestnenia profesionálnej orientácie v procese profesijného vývinu postihnutých je možno zaradiť do etapy:
- predprofesionálnej prípravy, ktorá sa časovo lokalizuje do obdobia, žiak navštevuje základnú špeciálnu školu alebo OŠ, PŠ. Úlohou tejto etapy je poskytnúť žiakom základné poznatky, školské spôsobilosti (čítanie, písanie a počítanie), zručnosti a návyky, aby boli schopní voliť si najprimeranejšie povolanie.
- profesionálna príprava, ktorá na ňu naväzuje. Uskutočňuje sa v SOU alebo OU, špeciálnych SŠ. Úlohou je poskytnúť komplexné predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolaní. Ide o rozšírenie všeobecnovzdelávacích poznatkov, potrebných teoreticko-odborných poznatkov zo zvolenej profesie, osvojenie si pohybov, úkonov a operácií potrebných pre praktický výkon povolania.
- etapa profesionálnej adjustácie – ide o nástup do zamestnania. Absolvent prvý krát začína pracovať samostatne, bez školského zázemia (sociálne zlyhanie)
- profesionálnej integrácie – pracovník sa stáva súčasťou kolektívu, ten ho akceptuje. Zdokonaľuje sa v profesii, jeho pracovná výkonnosť stúpa až po dosiahnutie kulminačného bodu, po ktorom vekom pracovná výkonnosť klesá.

V rámci sociálneho systému vystupujú v procese profesionálnej orientácie dva základné komponenty sociálneho systému: jednotlivec a inštitúcia.

Základom fungovania procesu je jedinec, ktorý má záujem o určitú profesiu a takisto je potrebná inštitúcia, na ktorej sa môže na dané povolanie pripraviť.

V rámci procesu PO stoja proti sebe požiadavky inštitúcie (pre profesiu) a individuálne podmienené dispozície jednotlivca (psychické, somatické a sociálne). Na jednej strane vonkajšia motivácia vyplývajúca z požiadaviek, na druhej strane vnútorná motivácia vyplývajúca zo subjektívnych faktorov pôsobiacich na jedinca, akými sú : záujem, profesionálne predstavy a želania, snaha imitovať rodičov či iné vzory a pod. Dôležité je rozpoznanie jednotlivých komponentov a ich harmonizovanie.

Profesionálna orientácia u postihnutých žiakov sa zvyčajne realizuje v týchto formách:
a) v rámci špeciálnopedagogickej diagnostiky (zisťovanie profesionálnych záujmo, želaní, individuálnych dispozícii žiaka pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej profesii, možných kontraindikácií a pod.)
b) v rámci výchovného pôsobenia v informatívnej zložke (poskytovaním informácii o profesii), vo formatívnej zložke (viesť žiaka cieľavedomým výchovným pôsobením k reálnemu sebahodnoteniu vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim zo želanej profesie).

Profesionálna orientácia vrcholí voľbou povolania. Po nej nasleduje profesionálna príprava. Vhodná profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu jedinca do spoločnosti.