Vznik a vývoj špeciálnej pedagogiky

ŠP – zaoberá sa výchovou, vyučovaním a vzdelávaním osôb – edukáciou, osôb, detí s poruchami učenia, špeciálne potreby.
Prístup pri výchove k postihnutým boli dva: represívny – usmrcovanie a altruistický – (ľudový ) prístup

HISTÓRIA:
Nástupom, kresťanstva sa mení prístup k postihnutým – starostlivosť o postihnutých v zámožných rodinách, láska k blížnemu.
ŠP ako vedný odbor sa začal tvoriť koncom 19. a 20. storočia.
V Lipsku Strumpell – chce dať pedagogiku do určitého systému PEDAGOGICKÁ PATOLÓGIA 1890 r. LIEČEBNÁ PEDAGOGIKA = Heilpädagogik
V Prahe sa touto problematikou zaoberal J. Mauer
- NÁPRAVNÁ PEDAGOGIKA – naväzovala a brala poznatky z pedopatológie – ukazovala ako pracovať s postihnutými deťmi v ústavoch = prakticky.
- PEDOPATOLÓGIA – teoretická disciplína, skúma osobitosti postihnutých jedincov po stránke biologickej, medicínskej a výchovnej.
NP – viedla deti k príprave na život. Táto terminológia platila u nás za prvej ČSR až po rok 1948 – 49, potom termín DEFEKTOLÓGIA.
LIEČEBNÁ PEDAGOGIKA – zakladateľ V. Gaňo (1893 – 1966)

V. GAŇO – z Trnavy (Laboriec), do meštianky Humenné, Blatný potok – (1908 – 1912 ) = učiteľský ústav = získal učiteľské vzdelanie – rozhodoval sa venovať problematike postihnutých jedincov. V Blatnom Potoku navštívil J. A. Komenský „METODIKA UČENIA“ ujali sa jeho zásady na výchovu týchto detí. Gaňo poznal jeho práce. Po skončení učiteľského ústavu študoval Liečebnú pedagogiku v Budapešti – skúsenosti pre deti nervovo narušené. V Maďarsku rád pôsobil na komisariáte pre postihnutých. Musel sa skrývať do Vácu, lebo maďari ho prenasledovali. V 1918 prišiel do ŠR. R. 1920 do ústavu pre hluchonemých v Komárne až potom sa dostal v roku 1927 do Dubnice nad Váhom ako riaditeľ v ústave pre hluchonemých. 1933 – 1945 riaditeľ v Kremnici sluchovo postihnutých – rozvoj špeciálnej pedagogiky bol úspešný, v 1938 – 39 vytváral kurzy odbornej spôsobilosti: MALÁNÁUKA O VZDELÁVANÍ HLUCHONEMÝCH 1944 – práca v kurzoch. Slovenský učitelia odchádzali do Čiech – ostali ľudia so všeobecným vzdelaním. Po skončení vojny 1945-47 poverníctvo školstva príprava zákona pre postihnutých jedincov, školy sa zoštátnili. 1947 pracuje v Štátnom pedagogickom ústave až do smrti 1966.
- odborník, teoretik, vysokoškolský učiteľ a praktik. Vznikla publikácia v 60 rokoch = VÝCHOVA DEFEKTNÝCH DETÍ. Napísal okolo 300 publikácii. Na počesť 100 narodenia vyšla knižka súhrn prameňov z jeho kníh. Dostal ocenenie mediala pedagogiky J. A. Komenského. 1965 – bol v komisii – denné štúdium liečebnej pedagogiky.
- Iniciátori štúdia denného a založenia Špeciálnej pedagogiky na VŠ boli Miroslav Teofil Bažány a A. Pajdlhauser.

M. Sovák, V. Gaňo, Predmerský, Edosberger, Schteigeder a Pajdlhauser – plány, učivo a koncepcie. M. Lučan cez neho sa štúdium realizovalo. Študovala sa logopédia, somatopédia, mentálna pedagogika – ročné štúdium. Po 1948 – Zákon o jednotnej škole. 1949 sa termín pedopatológia na dektologia Praha, Olomouc – diaľková forma štúdia.

Defektológia – nedostatok, chyba, úbytok = náuka o postihnutých jedincoch. Veda o vývine, rozvoji, výchove, vzdelávaní a uplatnení postihnutých osôb. Skúmala:
- prečo sa stal postihnutý; -ako sa defekt prejavuje; - aké nastali zmeny v štruktúre osobnosti; - aké sú možnosti uplatnenia postihnutých osôb.
Patobiológia – telesné osobitosti skúmal vedný odbor
Patopsychológia – skúma psychické osobitosti
Sociálna patobiológia – skúma spoločenské osobitosti, patologické vplyvy osobnosti.
Špeciálna pedagogika – výchova a vzdelávanie postihnutých.
Humánna defektológia – postihnutí jedinci.

M. SOVÁK – doktor, ÚVOD DO LOGOPÉDIE
Predmetom defektológie je postihnutý jedinec. Tento pojem sa užíval do 50 rokov a od 60. roku sa zaraďuje špeciálna pedagogika.
Ľ. Edelberger – predmetom defektológie je tzv. defektivita. Spolupracoval so Sovákom.

Historiografia ŠP a starostlivosť o postihnutých je vedný odbor v sústave špeciálnopedagogických vied, ktorého predmetom je skúmanie vzniku a vývoja teórie a praxe výchovy, vzdelávania, komplexnej starostlivosti o postihnuté alebo narušené deti, mládež a dospelých, ako aj podmienok, v ktorých sa realizujú.
Aplikujú sa tu metódy historiografie na spracovanie údajov týkajúcich sa vývoja ŠP, vzdelávania špeciálnych pedagógov, vzniku špecializovaných inštitúcií pre výchovu, vzdelávania, starostlivosti, ako aj vzniku a pôsobenia rôznych záujmových či charitatívnych spoločností so zameraním na zlepšenie starostlivosti, ochranu práv a záujmov postihnutých.

Pramene poznatkov pre odbor sú: archívny materiál, zachovalé právne a pedagogické normy, údaje zo zachovalých knižničných a časopiseckých diel, výročných správ a kroník špeciálnych škôl, učebné pomôcky....
Dnes viacero historických materiálov, dokumentácie a údajov je v Múzeu špeciálneho školstva na Slovensku v Levoči, otvorené v r. 1990.

Problematiku historiografie ŠP, resp. špeciálneho školstva možno rozčleniť na tri relatívne samostatné problémové okruhy a to na:
- vývoj špeciálnopedagogickej starostlivosti na Slovensku, ktorý sa zameriava na rozvoj inštitucionálnej starostlivosti
- vývoj vzdelávania špeciálnych pedagógov na Slovensku
- vývoj ŠP ako vedného odboru na Slovensku

Neuspokojivý stav slovenskej historiografie je aj v oblasti spracovania inštitucionálnej starostlivosti o postihnutých, najmä zo strany neštátnych organizácií a cirkevných inštitúcií.

K tvorbe dejín ŠP ako celku prispeli: V. Gaňo (1961);+ V. Predmerský ä1978); A. Pajdlhauser /(1970,1990); I. Kramár (1993); V. Lechna (1994) a ďalší. Doteraz však chýba jej precízne a globálne spracovanie.