Metodológia špeciálnej pedagogiky, výskumné metódy a diagnostika v špeciálnej pedagogike

Metodológia špeciálnej pedagogiky, výskumné metódy a diagnostika v špeciálnej pedagogike

Metodológia je náuka o metódach. Predmetom je edukácia postihnutých jedincov a odborom je metodológia ŠP. Jej úlohou je budovanie a to zvíjanie teórie, t.j. vymedzenie základných pojmov, kategórií, s ktorými narába, skúmanie ŠP javov, procesov a objavovanie zákonov a zákonitostí, ktorými sa riadia. Je zameraná na poznávanie ŠP javov a procesov.

Metodológiu delíme podľa podielu bádateľskej činnosti. Delí sa na činnosti:
- bádateľsko–výskumné práce – sú zamerané na bezprostredné skúmanie pedagogických skutočností, na získavanie poznatkov, ktoré v sumácii tvoria odbornú teóriu.
- bádateľsko–teoretické práce – spracúvajú teoretické údaje získané výskumom, ktoré sú zachytené v úložných informačných formách.
- vedecko-metodologické práce – riešia metodologické problémy odboru. Sú zamerané na vypracovanie princípov, stratégie a metód získavania objektívnych poznatkov o špeciálnopedagogických javoch a procesoch.

Výskumné metódy v špeciálnej pedagogike
Nástrojom poznania sú vedeckovýskumné metódy, prostredníctvom ktorých bádateľ preniká od skúmania vonkajších znakov špeciálno-pedagogických javov a procesov k ich podstate, k objaveniu zákonitostí, kauzálnych vzťahov a pod.
Výskumné metódy musia spĺňať viacero podmienok, akými sú:
a) validita – platnosť výsledkov získaných danou výskumnou metódou u postihnutých skúmaných osôb
b) reliabilita – spoľahlivosť výsledkov získaných danou metódou u postihnutých skúmaných osôb aj pri jej viacnásobnom opakovaní.

Pre potreby ŠP je nateraz prijateľné členenie výskumných metód podľa spôsobu formulovania problému, získavania empirických údajov, ich spracovania.

Výskumné metódy napomáhajúce formulovať výskumný problém:
1. literárne. Opierajúca o štúdium literárnych prameňov, ktoré sa doposiaľ zaoberali výskumnou problematikou.
2. historické. Zameriavajú sa na skúmanie daného v problémovej oblasti z historického aspektu. Ako sa vyvíjali názory spojené danou problémovou oblasťou, etapy, ktorým problém prechádzal vo svojom vývoji.

Výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov:
1. pozorovacie metódy. Môže slúžiť tak výskumným ako aj diagnostickým zámerom. Charakter metódy je v takýchto prípadoch determinovaný len cieľom. Väčšina autorov pozorovania definuje ako cieľavedomé, zámerné vnímanie ŠP javov a procesov, so zameraním na odhalenie podstatných vzťahov a súvislostí. Výhodou pre pozorovateľa je bezprostrednosť situácie, priama účasť, neviazanosť výsledkov na vedomosti alebo spôsobilosti pozorovaných, nevyžaduje sa aktívna spolupráca s pozorovaným. Nevýhodou je neopakovateľnosť situácie, pasivita pozorovateľa, obmedzenosť počtu pozorovaných javov a osôb, možnosť subjektívneho pozorovateľa, napr. „haló efektom“.
2. exploračné metódy. Zaraďujú sa: dotazník, rozhovor a riadený rozhovor. Aplikácia dotazníka na výskumné účely u postihnutých vyžaduje istú opatrnosť vzhľadom na problémy, ktoré súvisia s úrovňou porozumenia písanej reči u postihnutých. Môže sa stať, že príčinou neúspechu nebude neschopnosť riešiť danú úlohu, ale postihnutý žiak jednoducho nerozumie písanému textu, a takto sa ohrozí validita získaných výsledkov. Možno aplikovať rozhovor, riadený rozhovor. Experimentátor tu má možnosť okamžite verifikovať, či skúmaná osoba reaguje adekvátne, alebo nie.
3. experimentálne metódy. Takú výskumnú situáciu, kde výskumník aktívne zasahuje do špeciálnopedagogických procesov a javov za presne vopred určených podmienok, pričom overuje hypotézy, v ktorých predpokladá určité zákonitosti, ktorými sa daný proces alebo jav riadi. Sú to najnáročnejšie výskumné metódy v rámci ŠP.
4. kazuistická metóda. Je založená na starostlivom štúdiu a zhotovení všetkých dostupných písomných a iných materiálov, ktoré súvisia s problémom výskumu. Ide tu o anamnestické údaje, správy o lekárskom, či psychologickom vyšetrení, súdne a iné spisy, pedagogické denníky a pod.
5. rozbor výsledkov činnosti. Ide tu o výsledky z rôznych oblastí ľudských aktivít viazaných na školu. Možno ich rozdeliť na niekoľko okruhov:
   - hodnotenie písomných prác – to je z formálneho alebo obsahového, či iných. Na hodnotenie formálnej stránky môžu byť kritériom rôzne znaky, napr. posudzovanie tvaru písma, kvality písomného prejavu... Obsahová stránka písomného prejavu sa môže posudzovať a hodnotiť z rôznych aspektov – z obsahového zamerania, úrovne tvorby verbálnych konštruktov, štylistiky, bohatosti opisu a slovníka...
   - hodnotenie výtvarných a iných produktov činnosti – kresby postihnutých alebo narušených žiakov obsahujú v sebe veľa údajov vypovedajúcich o svojich tvorcoch, ktoré pri kvalifikovanom spracovaní a hodnotení môžu pomôcť objaveniu a formulovaniu zákonitostí o procese výtvarnej činnosti. Môžu sa sústreďovať na obsahovú stránku kresby, ale aj na jej technické stvárnenie i na skúmanie farieb kresby.
   - hodnotenie výsledkov pracovnej činnosti . reálne možnosti pracovného uplatnenia postihnutých v podmienkach trhu práce sa môže zlepšiť len na základe serióznych výskumov, ktoré naznačia možnosti postihnutých, ich prípadné prednosti v pracovnom uplatnení sa v určitých špecifických okruhoch ľudskej činnosti.
6. testové metódy. Rozumie štandardný súbor otázok alebo úloh a odpovedí na ne, resp. ich riešenie. Pre skúmané osoby sa vytvoria relatívne rovnaké podmienky pre prácu, ale aj hodnotenie dosiahnutých výsledkov, čím sa objektivizujú získané výsledky. Pri ŠP výskumoch sa spravidla používajú tieto testy: t. vedomosti (didaktické), motoriky (hybnosti), laterality (preferencie jedného z párových orgánov) a logopedické testy (zisťuje sa úroveň komunikácie postihnutých hovorenou či písanou rečou).
7. prístrojové metódy. Výhodou prístrojov je ich presnosť v registrácii a minimalizovanie chýb pri snímaní údajov. Isté skúsenosti sú s audiometriou či prístrojom na skúšanie klepotu u postihnutých.

Metódy na spracovanie výsledkov:
1. matematicko-štatistické spracovanie výsledkov – spočíva v usporiadaní získaných číselných údajov.
2. logická analýza a syntéza – v určení kritérií, podľa ktorých sa údaje triedia do zoskupení. Pri analýze sa zisťuje výskyt znakov, pri syntéze sa nanovo skupujú údaje na základe vytriedených znakov do nových zoskupení.
3. indukcia a dedukcia – indukcia je myšlienkový postup, kde sa postupuje od jednotlivého k všeobecnému, kým pri dedukcii od všeobecného k jednotlivému.
4. metóda porovnávania (komparácia) – spočíva v myšlienkovom alebo praktickom porovnávaní vybraných znakov podľa určených kritérií vzhľadom na frekvenciu výskytu, intenzitu a pod.
5. podstata zovšeobecnenia – pri spracovaní empirických údajov spočíva v myšlienkových postupoch, vysloví zovšeobecňujúci súd alebo úsudok, ktorý naznačuje všeobecnú platnosť.