Diagnostika a prognostika postihnutých

Dia – hĺbkovo, osobitne, oddelene; gnozia – poznanie; prog – pred

DIAGNOSTIKA je poznávací proces zameraný na získavanie, čo najlepších, hlbších poznatkov o diagnostikovanom objekte, alebo jave, formulovaných potom v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze.
Diagnostika je súčasne aj označením vedného odboru, ktorý sa zaoberá teóriou a metodológiou rozpoznania charakteristík (znakov a príznakov) diagnostikovaného.
V našej praxi sa z gréckeho termínu diagnosis vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza, ktoré treba rozlišovať. Diagnostika označuje proces, súbor odborných aktivít, kým diagnóza vyjadruje výsledok tohto procesu. Tieto termíny sa pôvodne používali len v lekárstve. Postupom času sa dostali aj do terminológie iných vedných odborov a do bežného slovníka každodenného života.
Diagnostikou postihnutých a narušených jedincov sa zaoberá diagnostika špeciálno-pedagogická spoločne s diagnostickými aktivitami iných odborníkov – lekárov, psychológov, sociálnych pracovníkov, pedagógov a pod., čo sa súhrne označuje ako komplexná diagnostika.

Špeciálno-pedagogická diagnostika prispieva do komplexnej diagnostiky svojimi poznatkami o postihnutých alebo narušených jedincoch, vzhľadom na úroveň ich vychovávateľnosti a vzdelávateľnosti, resp. na súčasnú úroveň ich (školského) vzdelania a vychovanosti. Diagnóza implikuje alebo sa dopĺňa s prognózou.
Diagnóza a prognóza zdravotná – zisťuje, informuje o súčasnom telesnom, zdravotnom stave dieťaťa a jeho pravdepodobnom vývine vzhľadom na dospel. produktívne obdobie.
Psychologická diagnóza a prognóza – informovať o súčasnom stave psychiky dieťaťa a jeho predpokladaný vývoj v stave dospelosti a to jeho celkový vývin resp. jednotlivých zložkách psychicky v oblasti vôľovej a rozumovej.
Sociálna diagnóza a prognóza – sociálna úroveň dieťaťa a jeho ďalší predpokladaný vývin dospelosti, jeho život bude perspektívny, o samostatnosti, pomôže iným...
Diagnóza a prognóza špeciálnopedagogická – zisťuje obtiaže možnosti dieťaťa v priebehu VV a vzhľadom na postihnutie.
- zisťuje úroveň pohybovú, schopnosť, rozumovú; jeho výkony v jednotlivých predmetoch a jeho výhľadové schopnosti; dosiahol do určitého stupňa vzdelania.
- touto problematikou sa zaoberá Vašek, bol špeciálny pedagóg diagnostik. Vašek rozumie: “že je to cieľavedomá činnosť, zameraná na rozpoznávanie podmienok, priebehu a výsledkov VV postihnutých“.
Pod podmienkami ide o základné východiskové vzťahy, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia.
Pod priebehom rozumieme, že ide o vlastný priebeh výchovy.
Pod výsledkom úroveň vedomostí, zručností a návykov, ktoré počas VV dieťa dosiahlo.

Diagnózou špeciálnej pedagogiky – ide o vymedzenie najvýznačnejších vlastností, znakov postihnutého vzhľadom na VV proces.
- kde sa vykonáva komplex špeciálnej diagnostiky, zaradenie detí do ŠŠ a zariadení
- špeciálna psychologická poradňa = sociálnej, pedagogickej, psychologickej stránke
- špeciálna škola – riaditeľ – komisia pre prijatie žiaka
- neurológ, psychológovia; diagnostické centrum – sociálna, psychologická a pedagogická stránka.
- detské integračné centrum (MŠ)
- diagnostické centrum
Špeciálna pedagogická diag. – komplexná diagnóza sa nevykonáva, keď je dieťa v nemocnici, liečebni a ozdravovni, stačí vyjadrenie lekára.
Zapisujú sa všetky pozorovania a poznatky počas VVP o dieťati napr. o lateralita = strane alebo bočné uloženie na strany = špec. inštitúcia, osobný záznam – U, V zmeny, ktoré sa udiali vo vývine.

PROGNOSTIKA – predpoveď, predpoklad potenciálnych možností vyvhovávateľnosti a vzdelávateľnosti postihnutého alebo narušeného jedinca.
Prognostika špeciálno-pedagogická predpovedá možný priebeh a výsledky jeho výchovy, vzdelávania, reedukácie, korekcie, rehabilitácie i liečenia a v konečnom dôsledku možnú úroveň jeho socializácie za predpokladu splnenia alebo nesplnenia istých podmienok jeho osobného vývinu.
Prognostika v špeciálnej pedagogike má význam predovšetkým pri voľbe adekvátnych metód odborného ovplyvňovania vývinu postihnutého či narušeného jednotlivca.
Z KNIHY: Špeciálna pedagogika – Vašek
Je rozdiel medzi diagnostikou a výskumom najmä v cieľoch, ktoré jednotlivé aktivity sledujú.
Cieľom výskumu v rámci špeciálnej pedagogiky je poznávanie zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých.