Formy a metódy špeciálneho vyučovania

Formy a metódy špeciálneho vyučovania

Špeciálnopedagogická didaktika – je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami.. Prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a špeciálnych potrieb vyučovaných jedincov a ich vek. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika. Didaktika v ŠP sa člení na:
- didaktiku zrakovo, sluchovo, tlesne postihnutých a zdravotne oslabených
- didaktiku žiakov s narušenou komunikáciou detí psychosociálne narušených; detí s poruchami učenia, správania; detí s viacnásobným postihom a detí výnimočne nadaných a talentovaných

Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o :
- didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách)
- didaktike odborných predmetov
- didaktike pracovného vyučovania
- didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach) a pod.

Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby – napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich.

Didaktiky predmetov špeciálnych škôl – tie, ktoré rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky VVP na špeciálnych školách.
Didaktiky možno členiť z viacerých aspektov:
a) podľa druhu a stupňa postihnutia – napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých a pod.
b) podľa jednotlivých predmetov – napr. SJ, TV, ZEM, HV, CH, a pod.
c) podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov – napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku a pod.

Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.

Metódy vyučovania – sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Závisí od činiteľov:
- od druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vyučovaných žiakov
- od cieľov a obsahu ich vzdelávania
- od vybavenia školy i žiaka vhodnou kompenzačnou technikou a pod.

Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:
- všeobecné
- modifikované – metódy používané u intaktných žiakov modifikované pre potreby postihnutých
- špeciálne – používané len pre špeciálne školy
Ďalšie delenie je podľa:
o logického postupu – podľa ktorého sa rozvíja učivo. Sem patria: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
o prostriedkov a zámerov – ktoré pri vyučovaní prevládajú. Rozdeľujeme ich na: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.

Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva.
Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:
1. úvodné (vstupné) práce
2. bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk)
3. konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách)napr. vystrihovania

Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach – ročných, mesačných, týždenných, denných.
Metódy akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávaniu, písaniu, čítaniu, počítaniu:
Britská metóda – spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
Belgická metóda – cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré s už predtým naučili vyslovovať.
Materinská metóda – vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:
1. metóda viacnásobného opakovania informácie
2. metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.)
3. metóda optimálneho kódovania
4. metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informáciu
5. metóda spätnej väzby
6. metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
1. metóda slovného sprostredkovania
2. metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.)
3. metóda kombinovaná (z uvedených foriem)

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o ŠP metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o ŠP metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov
predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
- miesto, kde sa realizuje výučba – môže ísť o vyučovanie na ŠŠ, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
- počet súčasne vyučovaných žiakov – individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie – na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov. Zmiešané vyučovanie – pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnymi pedagógom.
- dĺžka vyučovania – časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.                         - stupeň homogenity žiakov – homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutý žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne V, S a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
- obsah vzdelávania

Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. – najschopnejší, priemerní, podpriemerní.
Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom.

Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán.
Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné – materinsky jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie – telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.
Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metódy M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo – predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Obsah vzdelávania – curriculum
Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný premetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V ŠŠ sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa HV nahrádza rytmicko – pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov. Na ZŠ pre postihnutých a narušených žiakov sa obsah zhoduje s obsahom vzdelávania na školách pre intaktných.