Porovnávacia (komparatívna) špeciálna pedagogika

(z latinského comparatio – porovnávanie)
Špeciálno-pedagogická vedná disciplína, ktorej predmetom je skúmať a porovnávať výchovno-vzdelávacie sústavy pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na teoretické a filozofické koncepcie, z ktorých vychádzajú.

Porovnávacia špeciálna pedagogika porovnáva, skúma systémy výchovy a vzdelávania, ich ciele, obsah, princípy, metódy práce, špeciálno-pedagogické teórie, ich štruktúru, vedecký jazyk, filozofické koncepcie špeciálnej výchovy, systémy inštitúcií, organizačné formy, objekt starostlivosti, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov a podobne.

Komparácia sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému časovému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede), ako za sebou nasledujú.

Z hľadiska lokalizácie skúmaných údajov môže ísť o komparáciu v medzinárodnom rozsahu, alebo len v rámci jednej krajiny, teritória či inštitúcie. Porovnávacia špeciálna pedagogika patrí zatiaľ u nás medzi málo rozpracované vedné disciplíny špeciálnej pedagogiky.

Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk rozoznáva 4 základné koncepcie:
a) normatívnu špeciálnu pedagogiku – ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.
b) empirickú deskriptívnu špeciálnu pedagogiku – ktorá sa usiluje skúsenosťou získať čo najviac empiricky získaných údajov, tieto zovšeobecňuje a opisuje.
c) dialektickú špeciálnu pedagogiku – ktorej zaraďuje materialisticky orientované koncepcie vychádzajúce z triády: téza – antitéza – syntéza.
d) racionalistickú špeciálnu pedagogiku – kladie dôraz na rozumové poznávanie špeciálno-pedagogických javov a procesov.

Niekoľko netradičných teoretických konštruktov, ktoré sa spravidla označujú aj ako alternatívne smery v pedagogike či špeciálnej pedagogike.

Pedagogika Marie Montessoriovej
- talianska lekárka – odporúčala vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré spočívalo v tom, že dieťa má voľný prístup k hračkám a pomôckam, voľne s nimi môže manipulovať. Materiál je konštruovaný tak, že pri chybnej manipulácii má dieťa možnosť chybu zistiť a opraviť ju bez zásahu pedagóga.

Špeciálna pedagogika Marie Grzegorzewskej
Poľská autorka – špeciálna pedagogika sa výchovne stará o deti: hluché, nevidomé, rozumovo zaostalé, ťažkovychovávateľné, ako aj choré a telesne postihnuté. Ide o deti, ktoré v dôsledku funkčného alebo organického poškodenia majú ťažkosti pri: poznávaní sveta, kontakte s okolím musia byť špeciálne vychovávané.
Delí na revalidizačnú – surdopedagogika, liečebná pedagogika a resocializačnú – pedagogika osôb s poruchami správania.

Jenský plán
Uplatnil v ňom prvky z hnutia tzv. nových škôl. Týkali sa usporiadania školských budov, organizačných foriem výchovy a vyučovania. Spájať školu, ihrisko, záhradu.

Waldorfská škola
Zakladateľ je Rudolf Steiner – nemá direktívnu formu riadenia, nemá riaditeľa, jej činnosť riadi učiteľský zbor, nie je ani presne stanovený rozvrh hodín, ale väčšie učebné celky sa súčasne preberajú na viacerých vyučovacích predmetoch. Žiaci sa hodnotia tak, že pre neprospech nedochádza k opakovaniu ročníka.

Pedagogika v ponímaní Dona Bosca
Bol katolícky kňaz, ktorý uplatňoval systém prevencie a reedukácie disociálneho vývinu mužskej adolescentnej mládeže. Hlásal, že sa riadi podľa božieho vnuknutia a okolností.

Konštruktivistická špeciálna pedagogika
Vychádza z Piagetovej a Kohlbergovej koncepcie intelektového a morálneho vývinu dieťaťa. Sústreďuje sa na rozvíjanie poznávania, sociálno-morálneho vývinu a na pohybovo-estetický vývin.

Konduktívna pedagogika
Je pedagogika postihnutých s poruchami hybnosti, ktorú rozpracoval Peto.
Pedagogika v ponímaní individuálnej psychológie
Úlohou je „vyliečiť“ človeka z jeho prežívania menejcennosti, uvoľniť ho od neurózy „urobiť ho normálny“. Dosahuje sa to „posmeľovaním“.

Daltonský plán
Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné – materský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, zemepis, prírodné vedy, matematika a pod., učia sa individuálne. Vedľajšie predmety – telesná, hudobná, pracovná – učia sa spoločne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov.

Pedagogika v ponímaní Ovida Decrolyho
Výchova životom pre život je najúčinnejšia forma, pri ktorej sa vychádza z prirodzených záujmov dieťaťa, akými sú: potreby výživy, dýchania, čistoty, počasia a ochrany pred jeho nepohodami, ochrana pred nebezpečenstvom a nepriateľom.

Batavská škola
Vyznačovala sa tým, že zaviedla systém dvoch učiteľov do edukačnej práce. Kým jeden z učiteľov sa venuje skupinovému vyučovaniu, druhý pracuje individuálne.