Postihnuté deti a ich rodinná výchova
Postihnutý jedinec oveľa viac závisí od citových a výchovných vzťahov prostredia pri zaškoľovaní a zaraďovaní sa do spoločnosti ako zdravý človek. Preto je úloha prostredia nielen všeobecného, ale i rodinného, oveľa dôležitejšia. Výchova sa musí zamerať na výchovu k samostatnosti, čo najmenšej závislosti od prostredia, na poskytnutie možností pre pracovnú a sociálnu integráciu. Postihnutie neznamená mimoriadnu situáciu iba pre postihnutého človeka, ale aj pre jeho okolie. Najbližším sociálnym prostredím dieťaťa je jeho rodina.
Spôsoby akými rodičia reagujú na postihnutie svojho dieťaťa :
a) akceptovanie dieťaťa jeho postihnutia
b) odmietavá reakcia
c) nadmerné ochranárstvo
d) skryté zavrhovanie
e) otvorené zavrhovanie
Ideálna výchova v rodine má byť zameraná na akceptovanie dieťaťa a jeho postihu. Všetky ostatné druhy reagovania sú pre dieťa hrozbou pre vývoj jeho osobnosti, či už je to nadmerné ochranárstvo, alebo odmietavá reakcia, či zavrhovanie.
