Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Pedagogika sluchovo postihnutých

Pedagogika sluchovo postihnutých

- sa nazýva SURDOPÉDIA (AKUPÉDIA)
Majú porušený sluchový analyzátor. Zaraďujeme sem ľudí od narodenia nepočujúce, hluché a v dôsledku toho aj nemé.
Osoby ohluchlé, so zvyškami sluchu a jedinci nedoslýchaví.

Znaky postihnutých: prejavy sú v reči a na psychike, nedostatky sú na stupni a na čas, kedy došlo k strate sluchu. Má veľký odraz na psychiku.

Sluchovo postihnutí – nemajú možnosť zachytiť zvuk. Zložky zvukových vnemov (vidia les – nepočujú šum).
Skladá sa z troch častí : ucho, dostr. dráha, centrum. Môže sa poškodiť vonkajší analyzátor, alebo vnútorné časti.

Vyšetrenie sluchu : postavíme vyšetrovaného boko, staneme si do vzdialenosti 8 m. Jedno ucho sa upchá vatou a ruku si dá pred seba, aby nevidel na ústa vyšetrujúceho. Opakuje slová, ktoré mu hovoríme. Z 10 m – je vnorme; šepkaná reč v norme zo 6 metrov. Vyšetrujeme najskôr šepkanú reč.
Nízke tóny – lúka, hudba – ak nepočuje ide o poškodenie stredného ucha, ak nepočuje vysoké tóny – sykavky – je chyba vo vnímaní.

Typ nedoslýchavosti : perepčný a zmiešaný
Ľ P - ucho
VOX 6 Vs 4
Keď dieťa nepočuje ani zblízka, nastupuje hlasitá reč, označuje sa len V.
Ľ P na ľavé počuje z 5 metrov a na
Napr. 5 V 3 na pravé počuje z 3m.

Sluchovo postihnutý by mal sedieť v triede vpredu, keď je v normálnej škole, učiteľ nesmie chodiť. Keď debatujú v triede upozorní ho, že sa rozpráva s ostatnými deťmi. Keď vysvetluje nové pojmy, mal by ho napísať na tabuľu, aby si to prečítal, pri skúšaní môže využiť písanú formu.
Sluchové poruchy
Hluchota –
ak nepočuje podnety 91 dcb a vyššie (surditaš) – Je chybný sluchový analyzátor, kedy nevníma vonkajšie sluchové podnety, preto sa nemôže dorozumieť na okolí.
- je úplná alebo neúplná – deď sa dajú zistiť zvyšky sluchu, ale len také malé, že majú malý význam pre vnímanie sluchovou cestou.
- zdedená alebo získaná
- zdedená – aj po viaceré generácie u žien viac
       1. sporadická – kde sú príbuzenské sobáše
       2. dedičná vnútroušná nedoslýchavosť – DVN – je v strednom uchu

Vonkajšie ucho je bez zmien, aj bubienok a stredné ucho. Ťažké zmeny sú v ukončení sluchového nervu.
Kortiho orgán – zakrpatený, alebo chýba
Dedičná hluchota vzniká pri pôrode.

Príčiny: účinkujú na vnútorné ucho, onemocnenia matky v prvých mesiacoch tehotnosti, užívanie liekov (arzén); pri vnútornom krvácaní do stredoušia; pri detských chorobách, zápal mozgu, chrípka, čierny kašeľ, ovčie kiahne, osýpky, záškrt.

Ohluchlosť – je strata sluchu, ktorá vzniká v priebehu vývoja reči, alebo, keď už bol vývin reči ukončený.

Kôrová hluchota – chorobným vývinom sa poškodili horné spánkové závity oboch hemisfér. Je to vrodená porucha – ucho nemusí byť poškodené, postihnutí nepočujú a nehovoria.

Psychická hluchota –
poškodením MUNKOVEJ OBLASTI, kde sa uskutočňuje analýza a syntéza sluchových podnetov. Postihnutý počuje tóny a zvuky reči, ak slovám nerozumie, to sa nazýva – SENZORICKÁ AFÁZIA (slovná hluchota).

Zvyšky sluchu –
od 81 do 90 Dcb – je to neúplná strata sluchu, vrodená alebo získaná. Zvyšky nestačia na vnímanie hovornej reči, ale dajú sa využiť pri výchove zvukovej reči. Umožňujú sluchové vnímanie na základe výstavby reči.

Nedoslýchavosť –
41 – 80dcb – je čiastočná strata sluchu. Trvalého charakteru, kde sa ťažko dorozumie s okolím, je podmienená percepčnou alebo prevodovou poruchou sluchu, prípadne kombináciou.

ČLENÍME :
- od 71 – 80 dcb – veľmi ťažká nedoslýchavosť – keď postihnutý počuje hlasitú reč, keď ju vravíme do ucha.
- ťažká nedoslýchavosť 61 – 70 dcb – počuje hlasitú reč do 3 m, ale musí byť tiché prostredie
- ľahká nedoslýchavosť 41 – 50 dcb – počuje hlasitú reč od 3 m do 6 m, ale v tichom prostredí

Pre sluchovo postihnutých sa zriaďujú SOU pre sluchovo postihnutých; ZŠI – pre žiakov s chybami sluchu, keď ukončia ZŠI môžu navštevovať SOU pre sluchovo postihnutú mládež.
V Kremnici je gymnázium a odevná škola pre sluchovo postihnutých.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk