Zásady a metódy logopedickej intervencie

Definujte zásady a metódy logopedickej intervencie. Uveďte aspoň dva príklady na ich aplikáciu v praxi

Pri diagnostickom procese narušenej komunikačnej schopnosti sa využívajú všeobecné zásady diagnostiky, t. j. zásada objektívnosti, komplexnosti a tímového prístupu, kvantifikácie a dlhodobého pozorovania. Logopedická diagnostika využíva všeobecné metódy špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktoré uvádza Vašek, Přinosilová:
- pozorovanie – u osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou sa väčšinou jedná o pozorovanie dlhodobé, krátkodobé môže zistiť napr. prítomnosť len niektorého symptómu alebo skupiny symptómov. K záznamu pozorovania sa využívajú rôzne diagnostické listy, záznamové archy, vyšetrovacie karty, tabuľky a pod.
- metódy exploračné – k nim zaraďujeme dotazníky, anamnestický rozhovor, riadený anamnestický rozhovor, pri ňom sa zisťujú údaje rodinné i osobné.
- diagnostické skúšanie – vyšetrovanie výslovnosti, vyšetrovanie zvuku reči, písomné skúšanie.
- testové metódy, ktoré sa využívajú napr. ku zisteniu laterality, testy a testové batérie v afaziológii.
- kauzistické metódy – analýza lekárskych výsledkov a iných odborných vyšetrení.
- rozbor výsledkov činnosti – napr. výsledky dieťaťa v rámci edukačného procesu.
- prístrojové a mechanické metódy.
Logopedická diagnostika prebieha na základe zásady tímového prístupu, t. j. vychádza z lekárskej a psychologickej diagnózy, alebo naopak logopéd po uskutočnení logopedickej diagnostiky odošle diagnostikovaného jedinca k vyšetreniu lekárskemu (foniatrické, neurologické a ďalšie podľa individuálnych potrieb), vyšetreniu psychologickému a pod. Len tak zaistíme zásadu komplexného posúdenia osobnosti jedinca i jeho komunikačných schopností, druh a rozsah narušenia jeho komunikačných schopností a na základe toho vypracujeme plán logopedickej terapie. Na podklade logopedickej diagnostiky sa hodnotia komunikačné schopnosti vyšetrovaného.

Metódy terapie v logopédii sa delia na:
- stimulujúce – aplikujú sa napr. v terapii narušeného vývoja reči, stimulujú nerozvinuté a oneskorené rečové funkcie,
- korigujúce – aplikujú sa napr. pri terapii dyslálie, korigujú nesprávne rečové funkcie
- redukujúce – aplikujú sa napr. u afázie, redukujú stratené (či zdanlivo stretené), dezintegrované rečové funkcie.

Zdroje:

Klenková, J.: Logopedie, 2006 -