Komplexná rehabilitácia osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len ŠVVP)
Komplexná rehabilitácia osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len ŠVVP)
Komplexná rehabilitácia (KR) osôb so špeciálnymi výchovnými potrebami je súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraný na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutia (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálnej socializácie.
Ide o vzájomne zladený a nadväzný, v plánovom slede alebo súčasne uskutočňovaný rad činností všetkých zúčastnených odborníkov v záujme socializácie jednotlivca so špeciálnymi edukačnými potrebami.
Komplexná rehabilitácia sa dá vo veľmi zjednodušenej forme vyjadriť nasledovným vzťahom:
KR = f (Lr, Vr, Sr, Pr, Km, M)
KR = komplexná rehabilitácia
Lr = liečebná rehabilitácia
Vr = výchovná rehabilitácia
Sr = sociálna rehabilitácia
Pr = pracovná rehabilitácia
Km = kompenzačné mechanizmy
M = motivácia
f = funkcia
Z uvedeného vyplýva, že komplexná rehabilitácia je funkciou súčinnosti jej komponentov, akými sú: liečebná, výchovná, sociálna, pracovná rehabilitácia, kompenzačných mechanizmov a motivácie rehabilitovaného jednotlivca.
Liečebná rehabilitácia spočíva v aplikovaní liečebných metód v záujme dosiahnutia stavu relatívneho zdravia jednotlivca, zmiernenia následkov postihnutia, tiež v prevencií postihnutí a narušení.
Sociálna rehabilitácia je multiodborné, zladené pôsobenie (priame alebo nepriame) na jednotlivca a jeho užšie prostredie v záujme dosiahnutia čo najvyššej úrovne socializácie, t. j. vyrovnania sa s postihnutím, žiť relatívne kvalitný život, vytvoriť preto vhodné podmienky vonkajšie a vnútorné a tým dosiahnuť relatívnu osobnú spokojnosť.
Pracovná rehabilitácia je súhrn aktivít (pracovných pohybov, pracovných úkonov, pracovných operácií) v záujme využitia práce ako prostriedku sebarealizácie postihnutého a narušeného jednotlivca, vytvárania pozitívnych návykov, zručností a spôsobilostí.
Výchovná rehabilitácia sa realizuje prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jednotlivca, aplikovaním špeciálnych metód edukácie, reedukácie, stimulácie, korekcie a ďalších.
Kompenzačné mechanizmy – tendencie postihnutého jednotlivca spočívajúce v aktivizácii činností, postojov, dosiahnuť vyrovnanosť výkonnosti funkcie alebo orgánu, ktoré následkom postihnutia alebo narušenia vykazujú deficit.
Motivácia – vnútorný alebo vonkajší podnet zameraný na uspokojovanie potrieb človeka. Predstavuje hnaciu silu v dosahovaní zmien v stave organizmu, v sociálnej pozícii, v psychickom stave organizmu, v sociálnej pozícii a pod. Významne sa podieľa na činnosti kompenzačných mechanizmov.
Vzdelanosť – stav jednotlivca prejavujúca sa v úrovni osvojovania poznatkov, postojov, spôsobilostí, ktoré nadobudol v priebehu školského, mimoškolského vzdelávania, pôsobenia médií a sebavzdelávania. Úroveň vzdelanosti je multifaktoriálne podmienená, preto má spravidla v interindividuálnom porovnaní veľmi heterogénny charakter.
Vychovanosť – spôsobilosť jedinca žiť v ľudskej spoločnosti. Manifestuje sa schopnosťou nadväzovať a udržiavať interpersonálne kontakty, v schopnosti žiť kvalitný život, byť tvorcom a ochrancom hodnôt. Mierou vychovanosti je úroveň dodržiavania právnych, morálnych a spoločenských noriem.
Metódy, zásady a formy komplexnej rehabilitácie
Metódy komplexnej rehabilitácie
- kompenzácia (vyrovnávanie znížených výkonov funkcií, orgánov)
- resocializácia (pozitívne zapojenie do spoločnosti)
- korekcia (náprava dysfunkcie)
- akceptácia individuálne osobitosti)
- špeciálna edukácia (výchova, vzdelávanie, stimulácia a pod.)
- reedukácia (prevýchova, eliminácia nesprávnych návykov, postojov)
- terapia (aplikácia metód liečby)
- psychoterapia (aplikácia metód psychologickej, pedagogickej terapie)
- právna ochrana (poradenstvo, tvorba legislatívy)
- osvetová činnosť (snaha zmeniť postoje jednotlivcov a spoločnosti)
Zásady komplexnej rehabilitácie
Tradičné (Kábele, 1988):
- individuálneho prístupu (podľa špeciálnych edukačných potrieb),
- komplexnosti (akceptovať potrebu celostného prístupu),
- primeranosti (akceptovať vek, druh a stupeň postihnutia),
- reflexnosti.
Novšie (Vašek, 1996):
- kognitivizácie (rozvíjanie poznávacích procesov),
- ortofunkcionalizácie (budovanie a rozvíjanie správnych funkcií),
- hyperemocionalizácie (vytváranie silných emočných stimulov),
- detenzionalizácie (odstraňovanie psychického napätia),
- substitucionalizácie (nahradzovanie poškodených systémov),
- synergetizácie (vzájomná podpora podnetov a procesov),
- kreativizácie (podpora tvorivého myslenia činnosti).
Formy komplexnej rehabilitácie
Liečebná, výchovná, sociálna a pracovná.
Formy komplexnej rehabilitácie so zameraním na zlepšenie hybnosti
Motorika – hybnosť je častým cieľovým zámerom komplexnej rehabilitácie. Sleduje zlepšenie jemnej a hrubej motoriky (pohybov malých a veľkých svalových skupín, tým aj zlepšenie mobility, sebaobsluhy, artikulačnej obratnosti a pod.
|
