Špeciálnopedagogické poradenstvo

Humanizácia edukácie detí so špeciálnymi výchovnými potrebami predpokladá zvýšenú mieru ich integrácie do bežných škôl. To je jedna z prioritných úloh špeciálnopedagogického poradenstva. Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny vo funkcionovaní poradní podmieňujú dostatočné teoretické poznatky a praktické spôsobilosti.

Predmet špeciálnopedagogického poradenstva
Ide tu o inštitucionalizované skúmanie (diagnostikovanie) a harmonizáciu foriem a rozsahu uspokojovania potrieb dieťaťa zo strany rodiny, školy, sociálneho prostredia, ale aj seba samého v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi špeciálnymi edukačnými potrebami a ich spoločensky akceptabilnou saturáciou.
V podstate ide o dosiahnutie rovnováhy medzi saturáciou potrieb zo strany blízkeho sociálneho prostredia a dieťaťa. Jedinec sa usiluje aj o dosiahnutie tzv. vnútornej rovnováhy v rámci organizmu a vlastnej osobnosti.
Výsledkom skúmania (špeciálnopedagogickej diagnostiky) a následnej harmonizácie (saturácie potrieb) môžu byť rôzne pedagogické opatrenia, rady a usmernenia s organizačným, edukačným, alebo výchovnorehabitačným charakterom, ktoré sa orientujú na školu, rodinu alebo na samotné dieťa.
Súčasný inštitucionalizovaný systém špeciálnopedagogického poradenstva tvorí:
a) školský špeciálny pedagóg,
b) centrum špeciálnopedagogického poradenstva.
Ich úlohou je poskytovať poradenské, diagnostické, rehabilitačné, terapeutické a preventívne služby v rozsahu určenom v príslušných pedagogických a právnych normách.