Edukácia v integrovaných a relatívne segregovaných podmienkach
Edukácia v integrovaných a relatívne segregovaných podmienkach
Edukácia v integrovaných podmienkach
Integrácia špeciálnej výchovy (z lat. integrare – sceľovať) je koncepcia špeciálnej edukácie v tom zmysle, že deťom vyžadujúcim špeciálnu starostlivosť sa má poskytovať v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene. Argumentuje sa tým, že postihnuté dieťa má právo na to, aby mu spoločnosť poskytovala tie isté príležitosti a podnety na jeho vývin, ako poskytuje ich zdravým, normálnym rovesníkom a že špeciálna výchova a vzdelávanie je vlastne len istou formou individuálneho prístupu. Veľmi rýchlo sa nastolila požiadavka integrácie postihnutých detí medzi nepostihnuté. V súvislosti s tým je nevyhnutná rozsiahla včasná odborná poradenská služba (formou školení a výcvikov), prípadne aj priama pomoc rodinám (dochádzanie učiteľa, logopéda alebo rehabilitačného pracovníka za dieťaťom do rodiny). Ide aj o to, aby sa zdravé nepostihnuté deti naučili žiť s postihnutými.
Rozsah a kvalita integrácie výchovy postihnutých je v súčasnosti rozdielna. Opisujú sa tri formy:
1. miesta, keď sa deti vyžadujúce špeciálnu starostlivosť vzdelávajú v tej istej budove alebo v tom istom areáli ako nepostihnuté deti, ale vo vyhradených priestoroch, triedach, herniach a pod., takže kontakty nepostihnutých s postihnutými sú značne obmedzené a len sporadické,
2. sociálna, keď výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v odlišných priestoroch, ale dochádza k pomerne bohatému a pravidelnému stretávaniu sa postihnutých s nepostihnutými,
3. funkčná, keď postihnuté deti navštevujú školu (triedu) a sú zaraďované do výchovných skupín spolu s nepostihnutými deťmi, pričom v zásade sú rovnaké aj učebné osnovy a výchovné štandardy.
Pri miernejších poruchách a narušeniach (napr.: emocionálne narušenia, narušenia schopnosti učiť sa alebo mierne poruchy správania sa, ľahké mozgové dysfunkcie a pod.) sa integračné úsilia uprednostňujú ešte naliehavejšie.
Edukácia v relatívne segregovaných podmienkach
Keď sa povinná školská dochádzka začala zavádzať do praxe a vzdelávanie sa sprístupňovalo čoraz väčšej časti detskej populácie, školy sa dostávali do ťažkostí, pretože táto potreba vznikla aj u postihnutých, pre ktorých neboli vytvorené podmienky. V dôsledku toho postupne vznikali špecializované ústavy, špeciálne triedy a neskôr aj školy pre túto časť populácie.
Sústava špeciálnych škôl a zariadení teda vznikla v dôsledku bezradnosti učiteľov, ale aj rodičov, s výchovou a vzdelávaním postihnutých detí. Ukázalo sa, že časť rodičov nie je kompetentná a časť nie je ochotná v plnej miere participovať na výchove svojich postihnutých detí.
Pre relatívne segregovanú výchovu v špeciálnych školách a zariadeniach sa spravidla berie do úvahy, že umožňuje:
- homogenizáciu triedy (skupiny) z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a umožňuje používanie kompenzačnej a didaktickej techniky (na zakúpenie finančne náročnej),
- postup rovnakým tempom, možnosť skupinovej aplikácie, adekvátneho obsahu vzdelávania, metód a foriem (curriculum),
- odbornosť pedagóga z hľadiska špeciálnej pedagogiky,
- špecifickú úpravu priestorov pre potreby edukácie v rozsahu príslušného postihnutia,
- väčší pocit spolupatričnosti v rámci triedy (či skupiny),
- možnosť častejšieho dosahovania a prežívania úspešnosti,
- možnosť poskytovania komplexnej rehabilitačnej starostlivosti v špecializovaných zariadeniach školy či ústavu,
- poskytovanie väčšieho rozsahu výchovnej starostlivosti (celodenne, celotýždenne či celomesačne podľa požiadaviek a možností rodičov),
- pre špeciálne školy a zariadenia vytvárať odbornú bázu na rozvíjanie praxe príslušnej špeciálnej edukácie,
- pri špeciálnych školách a zariadeniach väčšiu možnosť efektívneho využívania užšie špecializovaných rehabilitačných ustanovizní.
|
