Výchova a vzdelávanie postihnutých a narušených jedincov je predmetom špeciálnej pedagogiky. Získavaním poznatkov o postihnutom či narušenom jedincovi sa zaoberá špeciálnopedagogická diagnostika. Jej všeobecné princípy spracúva teória špeciálnopedagogickej diagnostiky.
Miesto špeciálnopedagogickej diagnostiky v systéme špeciálnopedagogických vied určuje metodológia vied, v zmysle ktorej diagnostika plní gnozeologické funkcie, je teda súčasťou metodológie odboru. Špeciálnopedagogická diagnostika svojím poznávacím zameraním prislúcha predovšetkým do metodológie diagnostiky, ale súčasne aj do metodológie špeciálnej pedagogiky. Primárne sa neusiluje hľadať zákony a zákonitosti špeciálnopedagogických javov alebo procesov, ale poznať individuálne osobitosti postihnutého alebo narušeného jedinca. Ide tu predovšetkým o vymedzenie konkrétneho charakteru jeho postihnutia či narušenia, ako aj možností jeho vychovanosti a vychovávateľnosti, vzdelanosti a vzdelávateľnosti.
Objektom špeciálnopedagogického pôsobenia je postihnutý a narušený človek. Jeho poznávanie (diagnostika) je teda nevyhnutnou súčasťou metodológie špeciálnej pedagogiky. Postihnutý jedinec ako narušený systém, už existenciou svojho postihnutia je čímsi špecifický pre seba samého, ako aj pre sociálne systémy, v rámci ktorých existuje. Z uvedeného vyplýva, že v procese špeciálnopedagogickej diagnostiky je nevyhnutné zisťovať:

1. ako sa diagnostikovaný jedinec (ako systém) vyrovnal so svojím postihnutím (ako dezintegrátorom systému),
2. ako existencia defektu ovplyvnila charakter jeho nadradeného sociálneho systému (predovšetkým rodiny), ktorého je súčasťou,
3. ako tento zmenený sociálny systém spätne pôsobí na neho,
4. ako sa uvedené faktory odrážajú vo vzájomnej komunikácii participujúcich systémov.

Zistenie týchto skutočností vedie k reálnym záverom o špecifikácii špeciálnopedagogického pôsobenia na postihnutého jedinca a o usmernení vzťahov jeho okolia k nemu.

Definícia

Špeciálnopedagogickú diagnostiku ako vednú disciplínu možno chápať ako systém poznatkov, zameraných na možnosti a prostriedky poznávania individuálnych osobitostí postihnutého jedinca, na odhaľovanie podstatných súvislostí, ktoré sú príčinou týchto osobitostí. Súčasne tvoria východisko pri individualizovanom programe špeciálnopedagogického pôsobenia na diagnostikovaného jedinca, ktorý má optimalizovať jeho vývin a uplatnenie sa v živote.