Nadané deti na uplatnenie svojich schopností a na svoj optimálny rozvoj potrebujú špeciálne výchovno-vzdelávacie programy, metódy, formy i obsah. Ich vytváranie, ako aj skúmanie javov a zákonitostí edukácie nadaných jedincov sú predmetom pedagogiky nadaných. Niekedy sa súbežne s pojmami nadanie, nadaný používajú i pojmy talent, talentovaný.
Vzdelávaniu nadaných jedincov sa do polovice 20. storočia nevenovala veľká pozornosť. Prelom nastal vypustením Sputnika 1 v Sovietskom zväze v roku 1957. Tento krok USA prijali ako neúspech ich vlastného vzdelávacieho systému, ako zlyhanie vo vyhľadávaní a starostlivosti o nadaných. Odvtedy sa táto oblasť začala výrazne rozvíjať vo viacerých štátoch. Vzniklo množstvo modelov, prístupov, rozvíjajúcich programov pre nadaných. Jednotlivé krajiny si vymieňajú skúsenosti v starostlivosti o nadané deti prostredníctvom rôznych medzinárodných organizácií (Svetová rada pre nadaných a talentovaných so sídlom v USA, v rámci Európy je to Európska rada pre vysoké schopnosti). Napriek takému silnému zázemiu sa zástancovia špeciálnej výučby nadaných dosiaľ stretávajú s odporom a neprajnosťou. Vyplýva to väčšinou z názorov, že nadané dieťa je dostatočne obdarené prírodou, a ak je jeho nadanie silné, presadí sa samo. Nevšímajú si možné problémové sprievodné javy, ktoré súvisia s nadaním. Neuvedomujú si, že aj tieto deti, podobne ako postihnuté deti, potrebujú pre svoj nerušený a pokojný vývin špeciálne učebné prostredie.
Na Slovensku sa táto oblasť pedagogiky prakticky rozvíja len od deväťdesiatych rokov 20. Storočia. Vznikli a vznikajú prvé zariadenia zaoberajúce sa starostlivosťou o nadaných jedincov. Dosiaľ je však u nás táto vedná disciplína oproti ostatným odborom špeciálnej pedagogiky ešte len na začiatku svojho rozvoja.
Druhy, stupne a príčiny vzniku nadania
Z hľadiska predmetu špeciálnej pedagogiky rozoznávame nadanie (a jeho druhy) v širšom a užšom zmysle slova. V širšom zmysle slova sa nadanie prejavuje ako vysoký výkon alebo predpoklad vysokého výkonu v niektorej z týchto oblastí:
- akademickej,
- umeleckej,
- pohybovej,
- sociálnej,
- intelektovej.
Akademické nadanie sa prejavuje v niektorej zo špecifických akademických oblastí (matematika, fyzika, chémia, jazyky). Do umeleckej oblasti patrí napr. výtvarné, hudobné, dramatické nadanie. Do pohybového nadania zahŕňame jednotlivé druhy športu, ako i tanečné nadanie, ktoré možno čiastočne zahrnúť i do umeleckej oblasti. V sociálnej oblasti je to napr. vodcovské nadanie. Deti s pohybovým alebo umeleckým nadaním majú možnosť rozvíjať sa prostredníctvom mimoškolských aktivít (základné umelecké školy, športové kluby, centrá voľného času) alebo škôl s rozšíreným vyučovaním hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy, športových škôl a konzervatórií. Pre deti s akademickým nadaním sú určené školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, prírodovedných predmetov alebo matematiky. Predmetom špeciálnej pedagogiky sú deti predovšetkým intelektovo nadané. Sú to deti s nezvyčajne vysoko rozvinutými všeobecnými intelektovými schopnosťami. Aby uplatnili a prehĺbili svoj potenciál vyžadujú špeciálne vzdelávanie neposkytované na bežných školách.
Existuje veľa definícií a modelov nadania. Tento pedagogicko-psychologické fenomén (jav) zatiaľ nie je ustálený ani dostatočne preskúmaný. Medzi najznámejšie modely nadania patrí Renzulliho – Mönksov model, ktorý nadanie charakterizuje ako vzájomné pôsobenie nadpriemernej intelektovej schopnosti, motivácie (zanietenia do činnosti, vôle konať(, tvorivosti a vplyvov sociálneho prostredia, rodiny, školy a rovesníkov. Aby sa nadanie dieťaťa uplatnilo a rozvíjalo, je potrebné motivácia do výkonu.
Ak nadaný jedinec nemá záujem vzdelávať sa, rozširovať svoje poznatky, zručnosti a skúsenosti, svoj intelektový potenciál nerozvinie. Rovnaká situácia nastáva, ak dieťa nepodporuje jeho okolie a nedostáva dostatočné podnety. Dôležitou zložkou nadania je i tvorivosť. Nadaní jedinci neprijímajú nové informácie pasívne a mechanicky. Nadobudnuté vedomosti tvorivo aplikujú do iných oblastí, nachádzajú nové riešenia, vytvárajú a objavujú nové javy a zákonitosti.
Jedinou ľahko a rýchlo merateľnou zložkou nadania sú všeobecné intelektové schopnosti. Tieto schopnosti zisťuje psychológ prostredníctvom štandardizovaných inteligenčných testov. Ich výsledkom je číslo označované ako inteligenčný kvocient (IQ). Inteligenčný kvocient vyjadruje pomer chronologického (skutočného) veku a mentálneho (rozumového) veku krát sto. IQ 130 sa považuje za spodnú hranicu intelektového nadania. Veľmi zjednodušene možno podľa tohto hľadiska rozlíšiť niekoľko stupňov nadania:
- bystré deti (IQ 120 až 130),
- mierne nadanie (IQ 130 Až 144),
- stredné nadanie (IQ 145 až 159),
- vysoké nadanie (IQ 160 a viac).
Bystré deti tvoria prechod medzi bežnou populáciou a nadanými. Vyznačujú sa výborným prospievaním a snaživosťou v škole. Nie sú pre ne typické problémy (najmä osobnostné) súvisiace s nadaním. Na ich rozvíjanie sú vhodné osemročné gymnáziá. Rozdiel medzi vysoko a mierne nadaným možno prirovnať k rozdielu medzi mierne nadaným a priemerným jedincom. Deti sa však bežne netestujú inteligenčnými testami. To je už konečné štádium ich identifikácie (rozpoznávania), ktorému predchádzajú rôzne netypické prejavy detí. Na ich základe učiteľ, vychovávateľ, rodičia odporučia dieťa na vyšetrenie do pedagogicko-psychologickej poradne, kde ho môžu identifikovať ako nadané.
Podstata vzniku nadania dosiaľ nie je presne objasnená. Podieľajú sa na nej tak genetické (dedičné) faktory, ako aj vplyvy vonkajšieho prostredia. Ak dieťa nie je nositeľom istých vrodených dispozícií, ani akokoľvek podnetné prostredie neumožní mu dosiahnuť úroveň nadania. Na druhej strane, ak má dieťa vrodené vysoké predpoklady, ale jeho prostredie je chudobné na podnety, jeho možné nadanie zostáva skryté alebo sa dostatočne nerozvinie. Mnohé potenciálne nadané deti z nízkeho sociokultúrneho prostredia preto zostávajú neobjavené, hoci nadané deti by sa v rovnakom pomere k priemernej populácii mali vyskytovať bez ohľadu na rasu, pohlavie či národnosť. Podľa odhadov tvoria asi 1 až 5 % celkovej populácie.
Psychické osobitosti nadaných a talentovaných detí
Nadané deti predstavujú veľmi pestrú heterogénnu skupinu. V jednej triede sa môže nachádzať desaťročné dieťa s mentálnym vekom trinásť rokov (pri IQ 130) a s mentálnym vekom šestnásť rokov (pri IQ 160). Intelektové schopnosti sú však len jednou zložkou nadania. K tomu sa ešte pridáva rôzna úroveň motivácie, tvorivosti, rozdielne sociálne prostredie a výchova, vôľové vlastnosti osobnosti. To všetko má vplyv na konečnú podobu nadaného dieťaťa. Napriek tejto rôznorodosti môžeme u nadaných detí rozpoznať isté osobitosti, ktoré sa u nich zväčša vyskytujú. Prejavujú sa tým výraznejšie, čím vyšší je stupeň ich nadania.
Vývin nadaných a talentovaných detí
Psychický vývin nadaných detí je už od najranejšieho veku vysoko akcelerovaný (zrýchlený a predčasný). V skorých vývinových štádiách sa môžu vyskytovať včasnejšie psychomotorické prejavy (skoršie otáčanie, sedenie, státie). Najvýraznejšie sa však vývin akceleruje vo verbálnej oblasti. Nadané deti povedia prvé plnovýznamové slová ďaleko pred dovŕšením prvého roku. Ich slovná zásoba sa veľmi rýchlo rozvíja. Skoro začínajú rozoznávať farby, narábať s abstraktnými pojmami (vrátane čísel). Osvojené pojmy dokážu aplikovať do iných oblastí. Sú ustavične aktívne, zvedavé. Charakteristická pre ne je nižšia potreba spánku. S tým súvisí ich nechuť tráviť poobedia v materskej škole a oddávať sa pasívnemu oddychu, pretože veľmi túžia po aktivite. V ranom predškolskom veku (v extrémnych prípadoch už po druhom roku života) sa začínajú zaoberať číslami a písmenami. Svojím neutíchajúcim záujmom a zvedavosťou nútia dospelých, aby im kompetentne (odborne) odpovedali na ich otázky, ktoré majú často hraničný charakter (čo je na konci vesmíru, za nekonečnom, hranica medzi životom a smrťou). Často dospelých privádzajú svojimi otázkami do pomykova, pretože tí im nedokážu presne odpovedať. Už od predškolského veku sa zaoberajú problémami netypickými pre ich vek – svetonázorovými otázkami, globálnymi problémami ľudstva. Akoby samy od seba sa naučia čítať a písať, čím neraz prekvapia svojich rodičov. Často sa zahĺbia do určitej oblasti (zvieratá, najmä dinosaury, vesmír, matematika, zemepis). Študujú literatúru (už v predškolskom veku), vytvárajú si vlastné albumy, časopisy. V oblasti svojho záujmu svojimi vedomosťami predstihujú omnoho staršie deti i dospelých. Toto zanietenie pre určitú oblasť u mnohých detí pretrváva do staršieho školského veku i do dospelosti. Keď sa dieťa danej oblasti nasýti (získa dostatok informácií), zvykne sa preorientovať na inú oblasť. Prvotný je však ich vlastný záujem (vnútorná motivácia do činnosti). Ten je potrebné odlíšiť od snahy niektorých rodičov predčasne vzdelávať svoje deti, ktoré pasívne poznatky prijímajú, ale aktívne ich nevyhľadávajú (vonkajšia motivácia).
Nadané deti ešte pred vstupom do školy dokážu čítať, počítať (aj s vyššími číslami, mnohé poznajú záporné čísla, ovládajú základy násobenia), majú dobré časopriestorové predstavy (vedia určiť čas podľa hodín, poznajú mesiace v roku) a majú na svoj vek nezvyčajný prehľad o jednej či viacerých oblastiach svojho záujmu. Vo väčšine prípadov sú samoukovia. Do školy preto prichádzajú nie vždy so správnymi návykmi – nevhodné techniky čítania (najmä zdvojené), zlé držanie ceruzky, zlá technika písania písmen a číslic. Niekedy sú tak hlboko v dieťati zakorenené, že sa odstraňujú len veľmi ťažko.
V škole (a, samozrejme, i mimo nej) sa nadané deti prejavujú istými odlišnosťami od bežnej populácie najmä v kognitívnej (poznávacej) a osobnostnej oblasti.
Pedagogika nadaných a talentovaných sa zaoberá edukáciou nadaných jedincov, vytváraním nových metód a postupov, ako i skúmaním javov a zákonitostí vo vzdelávaní nadaných. Pedagogika nadaných a talentovaných prihliada na špeciálne učebné potreby nadaných detí. Existujú dva hlavné prístupy k vzdelávaniu nadaných – akcelerácia a obohatenie. Vo vyučovaní nadaných rozoznávame viacero organizačných foriem – homogénne školy, homogénne triedy, skupinová a individuálna forma. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. Je vecou odborníkov, aby posúdili, ktorá forma je pre dieťa najvhodnejšia. Metódy vyučovania nadaných umožňujú poskytovať pestré a silné podnety. Pedagogika nadaných sa zameriava na kognitívne a osobnostné rozvíjanie nadaných, ako i korekciu ich slabších stránok. Nadaní jedinci sa vyskytujú i v populácii zmyslovo, telesne a rečovo postihnutých. Špeciálna edukácia nadaných má (vzhľadom na potenciál nadaných detí v ich budúcom profesionálnom uplatnení) veľký význam pre celú spoločnosť.
