„Neveľmi inteligentný, ale s vyhraneným zmyslom pre čísla,“ tak to bolo napísané v jednom školskom vysvedčení mladého Johna D. Rockefellera. Už ako chlapec prejavoval výrazný sklon k ekonomike. Napríklad v záhrade rodičovského domu choval králiky a potom ich dobre predával. Chov a predaj sa čoskoro stal výdatným prameňom zisku a podnikavému Johnovi priniesol nejeden dolár. Bol sporivý a peniaze ukladal do banky. Celý pyšný sa vyjadroval o svojom „základnom kapitáli“.
Tieto úspory spolu so skromným dedičstvom po otcovi ho podnietili k tomu, aby sa – vtedy sedemnásťročný – osamostatnil. Najprv si otvoril obchod s rozličným tovarom. Neskoršie, keď sa dopočul o náleziskách nafty, spoznal svoju šancu. Hneď mu bolo jasné, že je výnosnejšie zakladať rafinérie než vŕtaním hľadať nové pramene. Dlho nerozmýšľal a skočil oboma nohami do naftového obchodu. Založil firmu „Rockefeller and Company“, neskoršie premenovanú na „Standard Oil Company“, ktorá dlhé roky zásobovala naftou celý svet.
„Neveľmi inteligentný“... no vari predsa len inteligentný. V každom prípade Rockefeller mal nápady! Vznikli napríklad problémy, ako získať čínsky trh. To ho priviedlo na myšlienku skonštruovať peknú petrolejovú lampu a vyrábať ju v obrovských množstvách, aby ju bolo možné predávať Číňanom za smiešnu cenu, hlboko pod výrobnými nákladmi. Vecička sa míňala ako teplé žemle. Investícia sa vyplatila, veď kto mal lampu, musel do nej kúpiť aj palivo a to dodával, samozrejme, Rockefeller.
Takisto geniálne vyriešil aj problém s dopravou: Po dlhé roky sa usiloval zasievať nepriateľstvo medzi železničné spoločnosti – vtedy ešte prevažne v súkromnom vlastníctve – aby tak mohol zvýhodňovať svoje vlastné dohody s odborármi. Napokon to bol on, ktorý prvý prišiel na nápad dodávať naftu na väčšie vzdialenosti ropovodmi.
Možno pripustiť, že Rockefeller bol nadaný jednostranne. No azda práve zásluhou svojej úzkej zameranosti vedel vytvoriť veľké veci. Postupne sa mu podarilo ovládnuť celý naftársky priemysel Ameriky.
Chirurg Ferdinand Sauerbruch, génius v oblasti operačnej techniky, zrejme nebol veľmi úspešný v cudzích jazykoch. Raz na skúške z gréčtiny dostal z písomky „nedostatočnú“ a prácu mu vrátili s tým, že svoje zlyhanie môže napraviť dodatočnou skúškou v inom termíne. Sauerbruch zhodou okolností poznal tému nového testu. Obstaral si preklad a na opravnej skúške ho opísal. Skúšajúci si potom mohli lámať hlavu nad tým, že preklad je síce bezchybný, no ako mohol kandidát preložiť aj state, ktoré boli v skrátenej školskej verzii vynechané?!