Vnímanie žiakov prvého a druhého ročníka sa vyznačuje výrazne prejavujúcou emocionalitou. Deti vnímajú predovšetkým predmety, ktoré majú znaky, vlastnosti, zvláštnosti schopné v nich vzbudiť bezprostrednú emocionálnu reakciu.
Vo vyučovaní sa vnímanie, ktoré sa mení vo zvláštnu cieľavedomú činnosť, stáva zložitejšie a hlbšie, anylytickejšie, diferencovanejšie, nadobúda povahy organizovaného pozorovania. Vnímanie sa nerozvíja samo o sebe. Veľkú úlohu tu má učiteľ, ktorý denne pestuje schopnosť nielen vidieť, ale aj pozorovať. Učí odhaľovať podstatné znaky a vlastnosti predmetov a javov, ukazuje, na čo je treba upriamiť pozornosť, učí deti vnímané predmety plánovito a systematicky anylyzovať. Je to nutné prevádzať ako na exkurziách, tak aj v škole pri názorných pomôckach. Porovnávaním sa vnímanie prehlbuje a zároveň sa znižuje počet chýb.

Pozornosť.
Základnou zvláštnosťou je slabá zámerná pozornosť. Možnosti usmerňovania pozornosti v mladšom školskom veku sú obmedzené. Inak, zámerná pozornosť vyžaduje krátkodobú teda blízku motiváciu. Zvláštnosťou pozornosti v tomto veku je i jej pomerne nízka stálosť, čo charakterizuje najmä žiakov prvého a druhého ročníka. Nestála pozornosť žiakov je dôsledkom slabého útlmu v tomto veku. Žiaci nevedie pracovať sústredene dlhšiu dobu, ich pozornosť sa ľahko rozptyľuje. Preto sa môže stať, že neurobia úlohu včas, strácajú tempo a rytmus činnosti, vynechávajú písmená v slovách a slová vo vetách.
Výskumy ukázali, že deti prvého a druhého ročníka môžu sústavne pracovať a nepretržite udržovať pozornosť po dobu 30 - 35 minút, ale už nie viac. K tomu je treba prihliadať pri organizovaní vyučovania a robiť v práci krátke prestávky. Žiaci tretieho a štvrtého ročníka môžu udržovať pozornosť nepretržite po celú hodinu. Je dôležité periodicky meniť druh práce žiakov, potom nedôjde k väčšej únave. Rozmanitá práca stimuluje stálu pozornosť.
Zámerná pozornosť sa rozvíja spolu s rozvíjaním spoločenských motívov učenia, spolu s rastúcim vedomím zodpovednosti za úspešné učenie. Podľa toho sa u mladšieho žiaka utvára schopnosť udržovať a usmerňovať svoju pozornosť a vedome ju riadiť.

Pamäť.
Pamäť sa vyvája pod vplyvom učenia dvomi smermi: úloha a podiel slovne logického zapamätávania a dieťa si osvojuje schopnosť vedome riadiť svoju pamäť a usmerňovať jej prejavy ako je zapamätávanie, vybavovanie a znovuvybavovanie. Žiaci prevažne prvého a druhého ročníka majú sklon k mechanickému zapamätávaniu pomocou mechanického opakovania, a pritom si neuvedomujú významové súvislosti učiva.