Predstavy žiakov pričom nestrácajú na živosti, jasnosti a konkrétnosti, sú stále viac realistickejšie, stále vernejšie odrážajú obsah učebných predmetov, prečítaných kníh, prestávajú byť nesúvislé. Taktiež sa rozvíja i tvorivá predstavivosť ako vytváranie nových obrazov, pretváraním dojmov minulej skúsenosti. Aj tu začínajú byť obrazy reálnejšie, tlmí sa bezuzdná fantázia stojaca mimo zákonov logiky. V predstavivosti žiaka sa častejšie tvoria obrazy zodpovedajúce skutočnosti.
Treba ešte obrátiť pozornosť na jednu zvláštnosť detskej predstavivosti, ktorá sa mnohokrát považuje za klamstvo. Zjavnou príčinou je tu zmiešanie fantázie a reality, pričom si dieťa myslí, že tomu naozaj tak bolo. Taktiež nevinne si dieťa vymýšľa aj vtedy, ak chce na seba upútať pozornosť. Potlačovať podobnú fantáziu je nutné, ale musí sa to robiť jemne, ohľaduplne a taktne. Myslenie.
Veľmi dôležitými zmenami vo vyučovacom procese prechádza myslenie žiaka. Ak vnímanie a pamäť prešli značným vývojom už pred počiatkom školského vyučovania, prebieha intenzívny vývoj intelektu. Vývoj myslenia vedie ku kvalitatívnej prestavbe vnímania a pamäti, k ich zmene na zámerné, riadené procesy. Intelekt prechádza rozvojom, ktorým už neprechádza ani pamäť, ani vnímanie. Deti, predovšetkým sedem až osem - ročné, myslia pomocou konkrétnych kategorií, opierajúcich sa o názorné vlastnosti a kvality konkrétnych predmetov a javov. Dieťa sa začína učiť v škole konkrétnym myslením. Pod vplyvom učenia postupne prechádza od poznania vonkajšej stránky javov k poznaniu ich podstaty, k odrážaniu podstatných vlastností a znakov v myslení, čo mu umožňuje dochádzať k prvému zovšeobecňovaniu, prvým záverom, prvým analógiam a formulovať elementárne úsudky. Na tomto základe si dieťa začína postupne tvoriť pojmy, ktoré nazývame vedecké. Aby mohol byť v dieťati utvorený vedecký pojem, je treba ho naučiť pristupovať k znakom diferencovane, ukázať mu, čo sú podstatné znaky, bez ktorých nemožno predmet zaradiť pod daný pojem. Zároveň žiak musí vedieť a pochopiť, že existujú aj znaky pre daný predmet, ktoré sú preňho nepodstatné, chrakterizujú jeho individuálne zvláštnosti a mnohokrát sú veľmi výrazné a silne pôsobivé.

Analyticko - syntetická činnosť
Analyticko - syntetická činnosť je počiatkom mladšieho školského veku ešte veľmi jednoduchá, pohybuje sa v štádiu názorne operatívnej anylýzy pre bezprostrednom vnímaní predmetov. Analytická činnosť žiakov sa vyvíja od názorne operatívnej k rozumovej a neskôr k analýze súvislostí a vzťahov medzi predmetmi a javmi.Táto analýza je nepostrádateľným predpokladom k tomu, aby žiaci pochopili javy okolitého života.