Pedagogika základnej školy prvého stupňa

Mladší školský vek odpovedá obdobiu vyučovania v 1. - 4. ročníku základnej školy. Predškolské detstvo už skončilo. Deti, ktoré chodili do materskej školy sa veľmi líšia od detí, ktoré prešli len rodinnou výchovou. Sú viacej zvyknuté pracovať v kolektíve, majú istú zásobu predstáv a pojmov o okolitom svete. Osvojili si vlastnosti potrebné pre učenie v škole, napr. upraviť si pracovné miesto. Vývoj detí, ktoré nechodili do materskej školy prebieha živelnejšie. Jeho úroveň je do značnej miery daná rodinou, vzťahom rodičov k výchove a rozvoju poznávacích schopností dieťaťa. V niektorých rodinách rodičia všetok svoj čas venujú len svojim deťom: veľa im čítajú a rozprávajú a venujú sa celkovému rozvoju. V iných rodinách sa viac starajú o zdravie dieťaťa a inak ich ponechávajú sebe samým. Inde sa zase zveruje do rúk dozor, starostlivosť a výchova osobám, ktoré nemajú dostatok skúseností a ochoty plne sa venovať deťom.
Niektoré deti prichádzajú do školy a už vedia čítať, niektoré aj písať a počítať. Preto učitaľ musí vynaložiť značnú námahu, aby výchovne vzdelávací proces usmernil. Práca učiteľa je nesmierne dôležitá, lebo prvé detské dojmy zanechávajú stopy na celý život.


Rozvoj poznávacích procesov

Akákoľvek učebná činnosť žiakov je prísne účelná. 1) Žiaci si musia osvojiť návyky v čítaní, písaní a počítaní. Musia získať značný rozsah vedomostí z aritmetiky, materského jazyka, zemepisu, dejepisu, prírodopisu, základov geometrie.
2) Rozširuje sa ich obzor, rozširujú a rozvíjajú sa poznávacie záujmi dieťaťa.
3) Prebieha rozvoj poznávacích procesov, rozumový rozvoj, tvoria sa schopnosti k aktívnej, samostatnej a tvorivej činnosti.
4) Musí sa utvárať učebná zameranosť, zodpovedajúci vzťah k učeniu a jeho spoločenské motívy.

Vyučovanie stimuluje predovšetkým rozvoj psychických procesov bezprostredného poznávania okolitého sveta - vnemov a vnímania.
Žiaci sa vyznačujú jasným a ostrým vnímaním, osobnou "hĺbavou zvedavosťou". Žiak mladšieho školského veku vníma okolitý život , ktorý mu odhaľuje každý deň niečo nové. Najpríznačnejším rysom vnímania je malá diferencovanosť. Žiaci nepresne a chybne rozlišujú podobné predmety: mnohokrát nerozlišujú a zamieňajú písmená a slová, ktoré sa podobne píšu alebo vyslovujú, zobrazenie podobných predmetov a podobné predmety samy. Ide o to, že deti majú slabú schopnosť k hlbokej, organizovanej a cieľavedomej anylýze pri vnímaní.
Vnímanie žiakov je tesne spojené s jednaním, s praktickou činnosťou dieťaťa.

Vnímanie žiakov prvého a druhého ročníka sa vyznačuje výrazne prejavujúcou emocionalitou. Deti vnímajú predovšetkým predmety, ktoré majú znaky, vlastnosti, zvláštnosti schopné v nich vzbudiť bezprostrednú emocionálnu reakciu.
Vo vyučovaní sa vnímanie, ktoré sa mení vo zvláštnu cieľavedomú činnosť, stáva zložitejšie a hlbšie, anylytickejšie, diferencovanejšie, nadobúda povahy organizovaného pozorovania. Vnímanie sa nerozvíja samo o sebe. Veľkú úlohu tu má učiteľ, ktorý denne pestuje schopnosť nielen vidieť, ale aj pozorovať. Učí odhaľovať podstatné znaky a vlastnosti predmetov a javov, ukazuje, na čo je treba upriamiť pozornosť, učí deti vnímané predmety plánovito a systematicky anylyzovať. Je to nutné prevádzať ako na exkurziách, tak aj v škole pri názorných pomôckach. Porovnávaním sa vnímanie prehlbuje a zároveň sa znižuje počet chýb.

Pozornosť.
Základnou zvláštnosťou je slabá zámerná pozornosť. Možnosti usmerňovania pozornosti v mladšom školskom veku sú obmedzené. Inak, zámerná pozornosť vyžaduje krátkodobú teda blízku motiváciu. Zvláštnosťou pozornosti v tomto veku je i jej pomerne nízka stálosť, čo charakterizuje najmä žiakov prvého a druhého ročníka. Nestála pozornosť žiakov je dôsledkom slabého útlmu v tomto veku. Žiaci nevedie pracovať sústredene dlhšiu dobu, ich pozornosť sa ľahko rozptyľuje. Preto sa môže stať, že neurobia úlohu včas, strácajú tempo a rytmus činnosti, vynechávajú písmená v slovách a slová vo vetách.
Výskumy ukázali, že deti prvého a druhého ročníka môžu sústavne pracovať a nepretržite udržovať pozornosť po dobu 30 - 35 minút, ale už nie viac. K tomu je treba prihliadať pri organizovaní vyučovania a robiť v práci krátke prestávky. Žiaci tretieho a štvrtého ročníka môžu udržovať pozornosť nepretržite po celú hodinu. Je dôležité periodicky meniť druh práce žiakov, potom nedôjde k väčšej únave. Rozmanitá práca stimuluje stálu pozornosť.
Zámerná pozornosť sa rozvíja spolu s rozvíjaním spoločenských motívov učenia, spolu s rastúcim vedomím zodpovednosti za úspešné učenie. Podľa toho sa u mladšieho žiaka utvára schopnosť udržovať a usmerňovať svoju pozornosť a vedome ju riadiť.

Pamäť.
Pamäť sa vyvája pod vplyvom učenia dvomi smermi: úloha a podiel slovne logického zapamätávania a dieťa si osvojuje schopnosť vedome riadiť svoju pamäť a usmerňovať jej prejavy ako je zapamätávanie, vybavovanie a znovuvybavovanie. Žiaci prevažne prvého a druhého ročníka majú sklon k mechanickému zapamätávaniu pomocou mechanického opakovania, a pritom si neuvedomujú významové súvislosti učiva.

Častokrát memorujú a reprodukujú učivo doslova, pričom sa nepokúšajú obsah upraviť svojimi slovami. Možno to vysvetliť najmenej štyrmi okolnosťami:
1. Mechanická pamäť žiakov je pomerne dobre vyvinutá a žiaci si mnohokrát bez zvláštneho úsilia zapamätávajú učivo doslova.
2. Žiak ešte nechápe, čo sa od neho konkrétne požaduje, keď dostane úlohu zapamätať si. Nedokáže ešte diferencovať úlohy na zapamätanie - čo je nutné si zapamätať doslova a čo len v najhrubších rysoch.
3. Žiaci ovládajú reč, ľahšie je pre nich doslovne reprodukovať ako povedať celkový zmysel inými slovami.
4. Mnohí žiaci ešte nedokážu organizovať logické zapamätávanie: nedokážu rozdeliť látku podľa zmyslu, využívať logické schémy, vyčleniť oporné body pre zapamätávanie, zostaviť logický plán textu, spojený s jeho rekonštrukciou. Logická pamäť - schopnosť zapamätať si a reprodukovať zmysel, podstatu látky, myšlienok, dôkazov, dôvodov, logických schém a úsudkov - prichádza postupne, rozvíja sa vo vyučovaní. Učiteľ by mal stimulovať rozvoj logickej pamäti, učiť deti vystihnúť zmysel látky k lepšiemu zapamätaniu, rekonštruovať ju, povedať inými slovami a zároveň zachovať jej základný obsah.
Úlohou učiteľa je utvárať u žiakov určité zameranie zapamätávania. Učiteľ by mal naučiť žiakov spôsobom a prostriedkom, ako si zapamätať, ako logicky utriediť látku, zostaviť a využívať osnovu textu ako logickú oporu pre zapamätanie, vyčleniť oporné body pre vzájomné porovnanie, konfrontáciu a spájať jednotlivé časti.
Žiaci viac či menej samostatne využívajú len jeden najjednoduchší spôsob zapamätávania, a ním je opakovanie.
U žiakov je nutné vypestovať i spôsoby znovuvybavovania látky. Nie je to ľahká práca. Žiaci to nedokážu a nerobia to radi. Ak nie sú tomuto spôsobu učení v nižších ročníkoch, zostávajú dlho na úrovni bezprostredného zachytávania látky pamäťou.

Predstavivosť.
Predstavivosť je jedným z dôležitých psychických procesov. Bez aktívnej predstavivosti, bez schopnosti predstaviť si, o čom pojednávajú učebnice, o čom hovorí učiteľ, bez schopnosti operovať s názornými predstavami si nemožno skutočne osvojiť žiadny učebný predmet. Predstavivosť žiaka sa utvára v jeho učebnej činnnosti, pod vplyvom požiadavok. Bezprostredné dojmy taktiež vplývajú a rozvíjajú predstavivosť. Predovšetkým sa zdokonaľuje rekonštrukčná predstavivosť, spojená s predstavou skôr vnímaného materiálu, predmetu, javu.

Predstavy žiakov pričom nestrácajú na živosti, jasnosti a konkrétnosti, sú stále viac realistickejšie, stále vernejšie odrážajú obsah učebných predmetov, prečítaných kníh, prestávajú byť nesúvislé. Taktiež sa rozvíja i tvorivá predstavivosť ako vytváranie nových obrazov, pretváraním dojmov minulej skúsenosti. Aj tu začínajú byť obrazy reálnejšie, tlmí sa bezuzdná fantázia stojaca mimo zákonov logiky. V predstavivosti žiaka sa častejšie tvoria obrazy zodpovedajúce skutočnosti.
Treba ešte obrátiť pozornosť na jednu zvláštnosť detskej predstavivosti, ktorá sa mnohokrát považuje za klamstvo. Zjavnou príčinou je tu zmiešanie fantázie a reality, pričom si dieťa myslí, že tomu naozaj tak bolo. Taktiež nevinne si dieťa vymýšľa aj vtedy, ak chce na seba upútať pozornosť. Potlačovať podobnú fantáziu je nutné, ale musí sa to robiť jemne, ohľaduplne a taktne. Myslenie.
Veľmi dôležitými zmenami vo vyučovacom procese prechádza myslenie žiaka. Ak vnímanie a pamäť prešli značným vývojom už pred počiatkom školského vyučovania, prebieha intenzívny vývoj intelektu. Vývoj myslenia vedie ku kvalitatívnej prestavbe vnímania a pamäti, k ich zmene na zámerné, riadené procesy. Intelekt prechádza rozvojom, ktorým už neprechádza ani pamäť, ani vnímanie. Deti, predovšetkým sedem až osem - ročné, myslia pomocou konkrétnych kategorií, opierajúcich sa o názorné vlastnosti a kvality konkrétnych predmetov a javov. Dieťa sa začína učiť v škole konkrétnym myslením. Pod vplyvom učenia postupne prechádza od poznania vonkajšej stránky javov k poznaniu ich podstaty, k odrážaniu podstatných vlastností a znakov v myslení, čo mu umožňuje dochádzať k prvému zovšeobecňovaniu, prvým záverom, prvým analógiam a formulovať elementárne úsudky. Na tomto základe si dieťa začína postupne tvoriť pojmy, ktoré nazývame vedecké. Aby mohol byť v dieťati utvorený vedecký pojem, je treba ho naučiť pristupovať k znakom diferencovane, ukázať mu, čo sú podstatné znaky, bez ktorých nemožno predmet zaradiť pod daný pojem. Zároveň žiak musí vedieť a pochopiť, že existujú aj znaky pre daný predmet, ktoré sú preňho nepodstatné, chrakterizujú jeho individuálne zvláštnosti a mnohokrát sú veľmi výrazné a silne pôsobivé.

Analyticko - syntetická činnosť
Analyticko - syntetická činnosť je počiatkom mladšieho školského veku ešte veľmi jednoduchá, pohybuje sa v štádiu názorne operatívnej anylýzy pre bezprostrednom vnímaní predmetov. Analytická činnosť žiakov sa vyvíja od názorne operatívnej k rozumovej a neskôr k analýze súvislostí a vzťahov medzi predmetmi a javmi.Táto analýza je nepostrádateľným predpokladom k tomu, aby žiaci pochopili javy okolitého života.

Pochopiť nový, neznámy jav znamená porovnať ho so známym javom, zaradiť ho do sústavy vedomostí, zaradiť nový jav pod všeobecnejší, už známy pojem. Spočiatku si žiak osvojuje schopnosť rozumieť argumentáciam učiteľa, sledovať postupný priebeh jeho výkladu a na základe toho sa potom i sám učí rozvíjať reťazec argumentácií.


Rozvoj osobnosti v mladšom školskom veku
Vstup do školy je prelomom v živote dieťaťa.Vytvárajú sa nové vzťahy k dospelým (učiteľom) a svojim vrstovníkom (spolužiakom), dieťa je včlenené do celého radu kolektívov. Zapojenie do nového druhu činnosti - učenia, ich núti podriadiť svoj život prísne organizácii školy. Toto všetko sa rozhodujúcim spôsobom prejavuje na formovaní jeho osobnosti.

Osvojovanie morálnych noriem a pravidiel chovania. V mladšom školskom veku sa kladie základ mravného chovania, prebieha osvojovanie morálnych noriem a pravidiel chovania, začína sa tvoriť spoločenská zameranosť osobnosti. Od 1. do 4. ročníka prechádza mravné vedomie mladších žiakov dôležitými zmenami. Morálne vedomosti, predstavy a názory sa koncom tohoto veku výrazne obohacujú, sú uvedomelejšie, rozmanitejšie.

Charakter. Nie je vždy správne považovať charakterové prejavy za stále a upevnené formy chovania, v ktorých sa realizuje sústava vzťahov. Charakter sa v tomto období ešte len vytvára. Charakterové prejavy sa môžu vyznačovať protikladmi a nestálosťou. V správaní sa jasnejšie a výraznejšie prejavujú typologické zvlaštnosti vyššej nervovej činnosti. Nesmelosť, uzavretosť môžu byť bezprostredným prejavom slabosti nervovej sústavy, impulzívnosť prejavom slabého útlmu, pomalé reakcie a pomalé preorientovanie z jednej činnosti na druhú prejavom malej pohyblivosti nervových procesov. Nervová sústava je plastická a pod vplivom vonkajšieho pôsobenia je schopná určitých zmien. Charakter žiakov sa vyznačuje niektorými zvláštnosťami. Je to predovšetkým impulzívnosť - sklon okamžite jednať pod vplivom bezprostredných impulzov, podnetov, náhodných pohnútok. Zvláštnosťou je aj celkový nedostatok vôle. Žiak ešte nedokáže dlho sledovať vytýčený cieľ, prekonávať prekážky a obtiaže. Medzi obvyklé nedostatky charakteru patria - rozmarnosť a tvrdohlavosť, ktoré možno vysvetliť nevhodnou rodinnou výchovou. Dieťa si zvyklo, aby jeho všetky priania a požiadavky boli splnené. Rozmarnosť a tvrdohlavosť sú osobitnou formou protestu dieťaťa proti tým tvrdým požiadavkám, ktoré na nich škola kladie. K ich zvlaštnostiam charakteru patria i pozitívne rysy ako dobrosrdečnosť, zvedavosť, priamosť a dôverivosť. Dôležitou vekovou zvláštnosťou je napodobovanie.

Mladší žiaci sa snažia napodobňovať dospelých i niektorých svojich vrstovníkov a aj hrdinov obľúbených kníh a filmov. To umožňuje vychovávať spoločensky dôležité rysy osobnosti osobným príkladom. Ale skrýva to isté nebezpečenstvo: deti nepreberajú len pozitívne rysy.
Žiaci sú značne emocionálni. Táto emocionálnosť sa prejavuje predovšetkým v tom, že ich vnímanie, pozornosť, predstavivosť, rozumová činnosť sú zväčša zafarbené emóciami. Žiaci prvého a druhého ročníka ešte nedokážu ovládať svoje city, kontrolovať ich vonkajšie prejavy; radosť smútok, strach, spokojnosť alebo nespokojnosť vyjadrujú veľmi bezprostredne. Taktiež sa vyznačujú veľkou emocionálnou labilitou, častou zmenou nálad, sklonom k afektom, krátkodobým a búrlivým prejavom radosti, smútku, hnevu a strachu. Schopnosť usmerňovať svoje city, ovládať ich nežiadúce prejavy sa rozvíjajú postupom rokov. V treťom a štrvrtom ročníku sa začína u žiakov prejavovať zmysel pre povinnosť, zatiaľ nie celkom pevný a samostatný. Podľa výskumu N. B. Adrianovovej možno rozlíšiť 4 typy žiakov podľa zvláštností prejavu uvedomelého zmyslu pre povinnosť:
1. typ: zmysel pre povinnosť je pomerne pevný a zahŕňa široký okruh životných vzťahov
2. typ: labilný zmysel pre povinnosť, ktorý sa prejavuje len u jednotlivých mravných činoch
3. typ: zmysel pre povinnosť sa prejavuje len v pomerne uzkej sfére - vo vzťahu k blízkym ľuďom, kamarátom
4. typ: má slabo rozvinutý zmysel pre povinnosť

Záujmy.
V prvých rokoch školského vyučovania sa veľmi výrazne rozvíjajú záujmy, zvlašť poznávacie, záujem o poznávanie okolitého sveta, dychtivá túžba poznať viac, intelektuálna zvedavosť. Zpočiatku sa objavuje záujem o jednotlivé fakty, izolované javy, potom záujmy spojené zo zisťovaním príčin, zákonitostí, súvislostí a vzájomných závislostí medzi javmi. Učiteľ sa musí zamerať na zákonitosti rozvoja záujmov žiakov, pamätať, že záujmy sa rozvíjajú od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému, od popisu k výkladu, od blízkeho k vzdialenému, od faktov k zovšeobecneniu. Pre rozvíjanie učebných záujmov je dôležité dodržiavať zásadu: čím mladší žiak, tým názornejšie má byť vyučovanie a tým väčšiu úlohu má mať aktívna činnosť. Veľmi dôležité je, aby dieťa prežívalo svoje úspechy, pokroky v učení, ktoré sú vyjadrené vhodným ocenením učiteľa.

Umelecko - estetický rozvoj.
Deti majú skryté veľké možnosti pre umelecko - esetetický rozvoj. Deti majú predovšetkým veľký záujem o kreslenie, modelovanie, spev, hudbu. Mnohí žiaci tretieho. ročníka sa začínajú zaujímať o literárnu tvorbu: píšu verše, krátke rozprávky, poviedky.

Toto všetko je predpokladom pre rozvoj hudobných, literárnych, výtvarných schopností v staršom veku.

Kolektív a osobnosť.
Veľké možnosti ponúka mladší školský vek pre výchovu vzťahov založených na zásade kolektivizmu. Spoločná práca sama o sebe ešte neurobí z triedy kolektív. Kolektív sa začína utvárať až vtedy, keď deti začnú prejavovať úprimný záujem o úspechy i nezdary, dobré výsledky i chyby spolužiakov, keď začnú pozerať na učenie ako na záležitosť celej triedy, keď im po prvý raz začne záležať na mienke o triede ako celku, keď konečne začnú považovať svoje osobné úspechy za súčasť spoločných úspechov. Nemalý význam majú v tomto aspekte i kolektívne hry. Deti si postupne uvedomujú, že svojou prácou môžu prospievať ostatným ľuďom, a to v nich vzbudzuje hrdosť, radosť a uspokojenie. Tieto pocity je nutné upevňovať.



Použitá literatúra:

Kruteckij, V. A.: Základy pedagogické psychologie. SPN: Praha 1975, 275s.
Iljinová, T. A.: Pedagogika. SPN: Praha 1976, 600 s.