Mladší školský vek odpovedá obdobiu vyučovania v 1. - 4. ročníku základnej školy. Predškolské detstvo už skončilo. Deti, ktoré chodili do materskej školy sa veľmi líšia od detí, ktoré prešli len rodinnou výchovou. Sú viacej zvyknuté pracovať v kolektíve, majú istú zásobu predstáv a pojmov o okolitom svete. Osvojili si vlastnosti potrebné pre učenie v škole, napr. upraviť si pracovné miesto. Vývoj detí, ktoré nechodili do materskej školy prebieha živelnejšie. Jeho úroveň je do značnej miery daná rodinou, vzťahom rodičov k výchove a rozvoju poznávacích schopností dieťaťa. V niektorých rodinách rodičia všetok svoj čas venujú len svojim deťom: veľa im čítajú a rozprávajú a venujú sa celkovému rozvoju. V iných rodinách sa viac starajú o zdravie dieťaťa a inak ich ponechávajú sebe samým. Inde sa zase zveruje do rúk dozor, starostlivosť a výchova osobám, ktoré nemajú dostatok skúseností a ochoty plne sa venovať deťom.
Niektoré deti prichádzajú do školy a už vedia čítať, niektoré aj písať a počítať. Preto učitaľ musí vynaložiť značnú námahu, aby výchovne vzdelávací proces usmernil. Práca učiteľa je nesmierne dôležitá, lebo prvé detské dojmy zanechávajú stopy na celý život.


Rozvoj poznávacích procesov

Akákoľvek učebná činnosť žiakov je prísne účelná. 1) Žiaci si musia osvojiť návyky v čítaní, písaní a počítaní. Musia získať značný rozsah vedomostí z aritmetiky, materského jazyka, zemepisu, dejepisu, prírodopisu, základov geometrie.
2) Rozširuje sa ich obzor, rozširujú a rozvíjajú sa poznávacie záujmi dieťaťa.
3) Prebieha rozvoj poznávacích procesov, rozumový rozvoj, tvoria sa schopnosti k aktívnej, samostatnej a tvorivej činnosti.
4) Musí sa utvárať učebná zameranosť, zodpovedajúci vzťah k učeniu a jeho spoločenské motívy.

Vyučovanie stimuluje predovšetkým rozvoj psychických procesov bezprostredného poznávania okolitého sveta - vnemov a vnímania.
Žiaci sa vyznačujú jasným a ostrým vnímaním, osobnou "hĺbavou zvedavosťou". Žiak mladšieho školského veku vníma okolitý život , ktorý mu odhaľuje každý deň niečo nové. Najpríznačnejším rysom vnímania je malá diferencovanosť. Žiaci nepresne a chybne rozlišujú podobné predmety: mnohokrát nerozlišujú a zamieňajú písmená a slová, ktoré sa podobne píšu alebo vyslovujú, zobrazenie podobných predmetov a podobné predmety samy. Ide o to, že deti majú slabú schopnosť k hlbokej, organizovanej a cieľavedomej anylýze pri vnímaní.
Vnímanie žiakov je tesne spojené s jednaním, s praktickou činnosťou dieťaťa.