Ciele vyučovacieho procesu

Taxonómia D. B. Krathwohla:
1. Prijímanie (vnímavosť): citlivosť, pozornosť jednotlivca k určitým podnetom
2. Reagovanie: zainteresovanosť, aktívna pozornosť, žiak si už nielen všíma, ale aj reaguje, niečo robí s objektom.
3. Oceňovanie hodnoty: vytvorenie kladného postoja, vyvolanie záujmu. Akceptovanie hodnoty.
4. Integrovanie hodnoty: začiatok vytvárania osobné ho hodnotového systému s myšlienkovým spracovaním a uvedomením si zovšeobecnených a dominantných hodnôt.
5. Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry osobnosti: hodnoty sa začleňujú do charakteru jednotlivca, slová sú v súlade s činmi.

Taxonómia A. I. Harowa:
1. Reflexné pohyby.
2. Základné pohyby.
3. Perceptívne schopnosti. (schopnosť rozlišovať: kinesteticky vizuálne).
4. Fyzické schopnosti (vytrvalosť, sila...).
5. Pohybové zručnosti.
6. Neverbálna komunikácia.
Z toho vyplýva, že cieľom vyučovanie nie je len čomusi naučiť, ale ide o sústavu cieľov v oblasti: kognitívnej
psychomotorickej
afektívnej
Ciele pre jednotlivé oblasti sú formulované vo viacerých školských dokumentoch – v učebných osnovách, vzd. Štandardoch, v učebniciach. I. Turek upozorňuje, že im často chýba jednoznačné definovanie toho, čo sa má dosiahnuť. Preto, podľa Tureka, by mali byť ciele vyučovacieho procesu spĺňať tieto požiadavky:
1.Konzistentnosť – podriadenie nižších cieľov vyšším.
2. Primeranosť – súlad medzi cieľmi, možnosťami a schopnosťami žiakov.
3. Vyjadrovanie žiackych výkonov v pojmoch – nie opisovanie javov, ale ich vysvetlenie žiakmi.
4. Jednoznačnosť – formulovať cieľ tak, aby nepripúšťal viacznačný výklad.
5. Kontrolovateľnosť, merateľnosť – formulácia cieľa musí umožniť porovnať dosiahnuté výsledky s cieľom a z toho vyvodiť záver.

Znázornenie od čiastkových až po hlavný cieľ hodiny: cieľ motivácie - cieľ preverovania vedomostí - cieľ expozície učiva - cieľ fixácia učiva - cieľ diagnostikovania mojich vedomostí - Hlavný cieľ hodiny

Podmienky vyučovacieho procesu

Vyučovací proces môžeme úspešne realizovať len za určitých podmienok. Tie možno deliť na vonkajšie a vnútorné.
Vonkajšie podmienky – samotný názov hovorí, že ide o podmienky, ktoré pôsobia na vyučovanie z vonkajšej stránky. Medzi ne patria napr. :učebné pomôcky, vybavenie a stav školy, triedy, organizácia práce počas hodiny..

Toto sú podmienky, ktoré ovplyvňujú priebeh a výsledky vyučovacieho procesu a učebnej činnosti žiakov. V možnosti učiteľa je upraviť tieto podmienky tak aby čo najmenej negatívne pôsobili na vyučovanie. Ich podcenenie môže negatívne pôsobiť na vyučovanie. Čím je ročník vyšší, tým väčšiu pozornosť treba venovať týmto vplyvom.
Oveľa zložitejšie sú vnútorné podmienky, ktoré vyplývajú z psychických dispozícií žiaka a na rozdiel od vonkajších, nie sú navonok pozorovateľné. Ide o momentálnu pripravenosť žiaka na vyučovanie. Možno uvažovať aj o ďalších podmienkach ako sú vlohy, schopnosti, typ vyššej nervovej schopnosti, úroveň predchádzajúcich vedomostí.. Preto s otázkami vnútorných podmienok sa spájajú také otázky, ako sú? Požiadavka poznanie žiakov, poznanie ich problémov, postojov k učeniu, motivácia do učebnej činnosti a pod. V praxi sa neraz stáva, že vnútorné podmienky sa nedostatočne berú do úvahy. Výsledkom je zlyhávanie žiaka, jeho malá aktivita a nezáujem o školu. Preto treba vychádzať z overenej pedagogickej pravdy, ku všetkým žiakom rovnako, ale s každým inak, ktorá sa neraz osvedčila.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Taxonómie cieľov vyučovacieho procesu