Kurikulum a typy kurikula

KURIKULUM

V demokratických, hospodársky a kultúrne vyspelých krajinách sa namiesto pojmov učivo, učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania používa komplexnejší pojem kurikulum.

Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami:
prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a pod. koho? (ktorú časť populácie)
v čom? (s akým obsahom)
ako? (aké vyuč. Stratégie.)
kedy? (v ktorých obdobiach života)
za akých podmienok? (v akom prostredí)
s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky)
Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.


Formálne kurikulum – projekt cieľov učiva, prostriedkov a organizácie vyučovacieho procesu, jeho realizácia vo vyučovacom procese a predpísané spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov.
Neformálne kurikulum – aktivity a skúsenosti žiakov mimotriednych a mimoškolských aktivitách organizovaných školou.
Skryté kurikulum – v tomto type kurikula ide o to , čo sa žiak naučí, čo si osvojí mimo učebných osnov, mimo cieľov vedomej činnosti školy (napríklad žiaci sa učia ako dosiahnuť u toho - ktorého učiteľa dobrú známku, ako ho možno oklamať apod.) Skryté kurikulum má aj pozitívny obsah a to, že žiaci sa naučia spolupracovať so žiakmi, učia sa trpezlivosti...
Predpísané kurikulum - oficiálny dokument, ktorý je záväzný pre školy.
Realizované kurikulum – to čo, učiteľ v triede realizuje.
Podporné kurikulum – učebnice, materiálno – technické vybavenie školy.
Osvojené kurikulum – to, čo sa žiaci skutočne naučili.


TYPY KURIKULA

Normatívny typ – vzdelávacie aktivity sú orientované na vopred určené ciele a preto sa
vyžaduje jasná, presná a konkrétna podoba.
Participatívny, ústretový – vytvorenie podmienok medzi žiakom a obsahom.
Autoritatívne kurikulum – (Švédsko, Francúzsko), ktoré podrobne a jednotne
predpisuje pre všetky školy: cele, učivo, stratégie
vzdelávania a prísne vyžaduje ich dodržiavanie.
Liberálne kurikulum - (USA, Nemecko, Holandsko) tvorba na centrálnej úrovni v podstate
Neexistuje, každý región si vytvára vlastné kurikulum.
Národné kurikulum – obsah nieje jednotný, zložky sú: témy učiva, cieľové štandardy apod.


V súčasnosti je rozhodujúcim zdrojom prosperity, vývoja informačnej spoločnosti nie kapitál ale vzdelanie.

Hľadá sa kmeňové učivo, ktoré by sa povinne vyučovalo na všetkých školách určitého typu. Predlžuje s školská dochádzka na 9, 10, 11 rokov. Zdôrazňuje sa počítačová, informačná, jazyková, funkčná gramotnosť. V odbornom vzdelávaní je orientácia na široký profil absolventa. V kurikulu sa zdôrazňuje procesuálna stránka. Vytvárajú sa požiadavky, štandardy, ktoré sa pravidelne monitorujú. Nové kurikulum - pre 21. storočie má obsahovať vyučovacie predmety
1. prístup k informáciám
2. jasné uvažovanie
3. efektívna komunikácia
4. chápanie životného prostredia
5. chápanie človeka v spoločnosti
6. osobné schopnosti

Do obsahu autori zaraďujú spoločenské a prírodné vedy, umenie, profesijné predmety:
Deklaratívne – pojmy , vzťahy, zákony...
Procesuálne – pozorovanie, triedenie, formulovanie hypotéz...
Kontextuálne – odpoveď na otázky prečo? A kedy?

Procesy, ktoré sa majú realizovať pri obsahu: získavanie informácií, dekódovanie a interpretácia informácií, transformácia informácií, aplikácia informácií, sebariadenie, rozhodovanie.

Systémové prvky – tvoria základné problémy nevyhnutné na prežitie ľudstva napr. energia, prostredie, spoločnosť, mier, spravodlivosť a iné.