KURIKULUM

V demokratických, hospodársky a kultúrne vyspelých krajinách sa namiesto pojmov učivo, učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania používa komplexnejší pojem kurikulum.

Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami:
prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a pod. koho? (ktorú časť populácie)
v čom? (s akým obsahom)
ako? (aké vyuč. Stratégie.)
kedy? (v ktorých obdobiach života)
za akých podmienok? (v akom prostredí)
s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky)
Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.


Formálne kurikulum – projekt cieľov učiva, prostriedkov a organizácie vyučovacieho procesu, jeho realizácia vo vyučovacom procese a predpísané spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov.
Neformálne kurikulum – aktivity a skúsenosti žiakov mimotriednych a mimoškolských aktivitách organizovaných školou.
Skryté kurikulum – v tomto type kurikula ide o to , čo sa žiak naučí, čo si osvojí mimo učebných osnov, mimo cieľov vedomej činnosti školy (napríklad žiaci sa učia ako dosiahnuť u toho - ktorého učiteľa dobrú známku, ako ho možno oklamať apod.) Skryté kurikulum má aj pozitívny obsah a to, že žiaci sa naučia spolupracovať so žiakmi, učia sa trpezlivosti...
Predpísané kurikulum - oficiálny dokument, ktorý je záväzný pre školy.
Realizované kurikulum – to čo, učiteľ v triede realizuje.
Podporné kurikulum – učebnice, materiálno – technické vybavenie školy.
Osvojené kurikulum – to, čo sa žiaci skutočne naučili.


TYPY KURIKULA

Normatívny typ – vzdelávacie aktivity sú orientované na vopred určené ciele a preto sa
vyžaduje jasná, presná a konkrétna podoba.
Participatívny, ústretový – vytvorenie podmienok medzi žiakom a obsahom.
Autoritatívne kurikulum – (Švédsko, Francúzsko), ktoré podrobne a jednotne
predpisuje pre všetky školy: cele, učivo, stratégie
vzdelávania a prísne vyžaduje ich dodržiavanie.
Liberálne kurikulum - (USA, Nemecko, Holandsko) tvorba na centrálnej úrovni v podstate
Neexistuje, každý región si vytvára vlastné kurikulum.
Národné kurikulum – obsah nieje jednotný, zložky sú: témy učiva, cieľové štandardy apod.


V súčasnosti je rozhodujúcim zdrojom prosperity, vývoja informačnej spoločnosti nie kapitál ale vzdelanie.