Aktualizačné vyčovacie metódy - situačná, inscenačná
SITUAČNÁ METÓDA
Podstata tejto metódy, nazývanej tiež prípadová štúdia spočíva v tom, že účastníci zasadnutia obdržia opis istej situácie alebo prípadu z oblasti výchovy, vzdelávania, medziľudských vzťahov, výroby, obchodu. práva atd. Opis situácie obsahuje niekoľko úloh. ktoré majú účastníkov motivovať na riešenie problému, nájdenie východiska z opísanej situácie, či rozriešenie prípadu. Sú to otázky typu: zhodnoťte, zdôvodnite, doplňte, rozhodujte a pod. Opis situácie nemá obsahovať žiadny komentár autora, aby si účastníci urobili vlastný názor na riešený problém bez akýchkoľvek vplyvov. Formy opisu situácie môžu byť rôzne: písomná, magnetofónový záznam. videozáznam, film, fotografie atd.
Po oboznámení sa s obsahomprípadu, situácie majú účastníci niekoľko minút na kladenie otázok , na ktoré odpovie vedúci zasadnutia (učiteľ, lektor) len vtedy, ak sa dotýkajú takých informácií, ktoré sú nevyhnutné pre riešenie, zbytočne opis situácie neatomizujú, alebo ktoré sa nedostali do opisu pre chyby pri jeho zhotovovaní. Príliš podrobný opis totiž skôr skomplikuje analýzu situácie, než ju uľahčí. Pri odpovediach treba tiež dbať na to, aby obsahovali len informácie vyplývajúce priamo z otázky. Na etapu kladenia otázok sa odporúča stanoviť časový limit. Ako aktivizujúci činiteľ pôsobí skutočnosť, keď na niektoré otázky odpovedajú účastníci zasadnutia (žiaci) a nie vedúci (učiteľ). Treba sa vyvarovať nanucovaniu vlastných názorov niektorými účastníkmi a ich uprednostňovaniu pri kladení otázok. Po vyčerpaní otázok nasleduje etapa spoločného hľadania optimálneho východiska z opisu situácie, prípadu. t.j. riešenie problému. K tomu je potrebné vyčlenenie podstatných údajov od nepodstatných. výhier overených faktov súvisiacich s riešeným problémom, výber kritérií pre zhodnotenie riešenia a vytvárania návrhov riešení. Riešenia musia vychádzať z opisu situácie či prípadu, obsahu odpovedí na otázky v diskusii, ktorá nasledovala po opise situácie, z prijatých kritérií správnosti riešenia. Na záver sa príjme optimálne riešenie (napr. aj hlasovaním). Ak opis situácie, prípadu vychádzal zo skutočnosti, porovná sa navrhované riešenie s realizovaným. Situačnú metódu možno aplikovať vo vyučovacom procese na všetkých typoch a stupňoch škôl.
Na ilustráciu uvádzame niektoré ukážky:
Na pochopenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a postupu pri ich uplatňovaní učiteľ uvedie takúto situáciu: Skúste sa vžiť do roly Márie N., ktorá je známou novinárkou. V renomovaných novinách uverejnila článok, v ktorom obvinila popredného verejného činiteľa z korupcie. Nasledujúcu noc ju neznámi ľudia uniesli a ukryli na neznámom mieste. Nikto nevie, kde je novinárka, nikto nič nepodniká na jej záchranu, hoci je nezvestná už niekoľko dní. Úlohou žiakov je: Určiť, ktorých ľudských práv je Mária N. zbavená, napísať list do novín vyzývajúci na jej záchranu. Vžijúc sa do postavenia a Márie N. napísať v jej mene list
ministrovi spravodlivosti. Určiť, ktorá inštitúcia OSN sa špecifikuje na takéto prípady a čo má obsahovať zoznam o zmiznutej osobe. Pri preberaní problematiky diskriminácie žien učiteľ opísal takúto situáciu: Riaditeľ podniku má určiť schopného mladého pracovníka na kurz pre manažérov. Do úvahy prichádzajú Jozef a Eva. Eva je bystrejšia a usilovnejšia ako Jozef, ale
pred mesiacom sa vydala. Riaditeľ vybral na kurz Jozefa, pretože podľa jeho názoru je pravdepodobné, že Mária bude mať dieťa, bude preto chýbať v zamestnaní aspoň jeden rok a aj neskôr bude často chýbať kvôli opatere dieťaťa. Úlohy pre žiakov: Možno postup riaditeľa považovať za diskrimináciu žien? Zdôvodnite svoju odpoveď. Ak áno, o aký typ diskriminácie ide a ktoré ľudské práva Evy boli porušené?
Pri preberaní práv dieťaťa učiteľ rozdá žiakom rôzne fotografie (alebo premietne video film) zobrazujúce deti v rôznych situáciách, ako žobrú, ťažko pracujú, je ich veľa v malej domácnosti, sú zle oblečené, podvyživené a pod. Žiaci rozdelení do malých skupín majú určiť, čo jednotlivé fotografie vyjadrujú, aké práva dieťaťa sú v zobrazených situáciách porušené a ako by sa deťom dalo pomôcť. Pri výcviku učiteľov na vyučovanie ľudských práv bola použitá situačná metóda v tejto podobe: "Jeden z Vašich kolegov potrebuje pomoc pri riešení tohto problému: Má v triede žiaka Petra J., ktorého spolužiaci šikanujú. Kolega vysvetlil žiakom, že šikanovanie je trestné a zakázal im Petra N. ďalej šikanovať. Teraz už kolega nie je očitým svedkom šikanovania, ale má pocit, že sa tak deje za jeho chrbtom. Peter N. je utiahnutý, bojazlivý, nerozpráva sa cez prestávky so spolužiakmi, ale utiahne sa do kúta, čím ďalej od ostatných. Kolega chce Petrovi pomôcť: ale nevie ako." Skúste poradiť kolegovi. Ktoré ľudské práva Petra N. boli porušené?
Existuje celý rad možností ako využiť situačnú metódu v ďalšom vzdelávaní učiteľova v zefektívňovaní práce školy.
Napríklad na zasadnutí predmetovej komisie opíšeme ústnu odpoveď žiaka pri tabuli a jeho klasifikáciu učiteľom. Bola známka spravodlivá? Ako postupovať pri objektívnom hodnotení žiackych výkonov?
Opíšeme činnosť riaditeľa školy, napr. vo forme snímku pracovného dňa. Riaditeľ sa pritom neustále sťažuje na preťaženosť. Je jeho denný režim správny? Nemohol niektoré z činností dať urobiť svojim podriadeným či prijať rozhodnutie až po vypočutí ich názorov? Opíšeme istú konfliktovú situáciu. ku ktorej došlo v triede medzi učiteľom a niektorým žiakom alebo medzi riaditeľom školy a učiteľom. Aké rozhodnutie mal prijať učiteľ, riaditeľ?
INSCENAČNÁ METÓDA
Nedostatkom situačnej metódy je jej statickosť. Už opísaná situácia či prípad sa nezmenia, i keď sa v diskusii ukáže snaha či potreba vplývať na ne alebo ich transformovať. Preto je pochopiteľná snaha vytvoriť dynamické metódy, v ktorých by žiaci, študenti, vzdelávaní mohli vplývať na zmenu situácie či prípadu, alebo sa ich dokonca priamo zúčastniť. Takouto metódou je inscenačná metóda. Jej podstata spočíva v tom, že niektorí alebo aj všetci vzdelávaní budú hrať (inscenovať) určité roly, t.j. zinscenujú určitú situáciu. Potom sa v diskusii pokúsia nájsť východisko zo situácie, t.j. nájsť riešenie problému. Ide teda o simuláciu situácií alebo procesov, ktoré sa stali, alebo sa môžu prihodiť v skutočnosti. Rozhodnutia či jednotlivé činnosti (etapy riešenia problému) sa realizujú podľa rovnakých zásad ako v skutočnosti. Výhodou tejto metódy, okrem jej dynamickosti, je aj emocionálne zaangažovanie vzdelávaných. Aj inscenačná metóda má vo vyučovacom procese i v ďalšom vzdelávaní učiteľov široké uplatnenie. Napríklad pri preberaní ľudských práv vzťahujúcich sa na ekonomickú a sociálnu oblasť učiteľ použije inscenačnú metódu: Jeden zo žiakov hrá rolu zamestnanca podniku, prezentuje názory zamestnancov, chcú vyššie platy, lepšiu zdravotnícku a sociálnu starostlivosť, rekvalifikačné kurzy atď. Druhý žiak hrá rolu riaditeľa podniku a argumentuje, že podnik nemá dostatok financií a pod. Ako vyriešiť túto situáciu nenásilným spôsobom?
Odpoveď majú nájsť žiaci.
Zdroje:
Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava 1997. -
|