Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzdelávacie štandardy
Dátum pridania: | 10.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ondrejman | ||
Jazyk: | Počet slov: | 707 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 0s |
Pomalé čítanie: | 7m 30s |
V rámci vzdelávacích štandardov je možné ešte rozlišovať štandardy obsahové a výkonové.
Obsahový štandard by mal obsahovať by mal obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo. Potrebné je uviesť aj časovú dotáciu. Pričom na osvojenie základného učiva odporúčame vyčleniť 50%- 60% celkového vyučovacieho času.
Výkonový štandard by mal obsahovať špecifické- konkrétne ciele vyučovacieho procesu. Nazýva sa aj cieľový štandard. Obsahový štandard je skôr záväzkom pre učiteľa a výkonový štandard normou pre žiakov.
Ako dôkaz dosiahnutia štandardu by mala slúžiť objektívna, validná a reliabilná skúška. Ak sa rozhodneme pre vzdelávacie štandardy, orientované na výstup, je nevyhnutné, aby boli k dispozícií: merateľné výsledky vzdelávania, ciele a kritéria požadovanej kvality cieľov, spoľahlivé a presné meracie prostriedky na overenie dosiahnutia cieľov.
Pri tvorbe vzdelávacích štandardov je potrebné realizovať aspoň tieto hlavne činnosti: výber jednotky učiva (vyučovací predmet, modul) - špecifikácia učiva, výber základného a rozširujúceho učiva - určenie obsahových štandardov - určenie výkonových štandardov
tvorba meracích prostriedkov na overenie výkonových štandardov (didaktické testy, postojové škály, testy schopností, testy osobnosti a pod.) - empirická verifikácia štandardov a meracích prostriedkov, zistenie ich validity a reliability a následná korekcia. Pri tvorbe štandardov je potrebné, aby boji dodržané tieto požiadavky:
-relatívna stabilita (aby platili približne 5 rokov) ,
- vedeckosť,
- komplexnosť (aby zaháňali celý rozsah učiva, všetky jeho úrovne, zapamätanie, pochopenie, aplikáciu, analýzu, syntézu, hodnotenie a pod. i oblasti. kognitívnu, afektívnu, psychomotorickú),
- fundamentálnosť (aby sa orientovali najmä na základné učivo),
- stupňovitosť (aby boli vyhotovené na rôznych úrovniach zložitosti, napr. v troch variantoch: minimálny, priemerný, pokročilý),
- medzinárodná úroveň (aby boli porovnateľné so štandardami iných krajín, najmä patriacich do EÚ),
- objektívna a efektívna Kontrolovateľnosť.
Zdroje: 1. Beare,H.-Caldwell,B.J.-Milikan,R.S.: Creating an Excellent School. London and New York, Routledge 1989, 2. Cílové standardy a kmenové učivo pro základní vzdělávání. Učitelské noviny, 97,1994, příloha č.31, 3. Krištín,J.: Možné prístupy k vývoj u štandardov školské- ho vzdelávania. Bratislava, ŠPÚ 1994, 4. National Standards for Civics and Government. Draft for Review and Comment. Center for Civic Education. Calabas 1994., 5. Pedagogické spektrum. Mimoriadne číslo. 4, 1995,7/8., 6. Průcha,J.- Walterová,E.- Mareš,J.: Pedagogický slovník. Praha, Portál 1995, 7. Schools and Ouality. An International Report. Paris.. OECD 1989., 8. Turek,I.: Tvorba a výber učiva. Vzdelávacie štandardy. Bratislava, MC 1996.
Doc.PhDr.lng.lvan T u r e k, CSc.,
Katedra inžinierskej pedagogiky a psychológie MTF STU v Bratislave