VZELÁVACIE ŠTANDARDY

Pod pojmom štandard sa rozumie stupeň dokonalosti požadovaný pre určitý účel, alebo akceptovateľný či odsúhlasený model s ktorým sú reálne objekty a procesy rovnakého druhu porovnávané, alebo merané. Štandard je teda požadovaná a záväzná charakteristika kvantitatívnych alebo kvalitatívnych vlastností určitého objektu, alebo javu. Obrazne povedané štandard je v určitej výške postavená latka, ktorú je potrebné preskočiť, aby výkon mohol byť považovaný za vyhovujúci.
V školstve sa hovorí o viacerých druhoch štandardov, štandardy pre žiakov sú dvojaké. Obsahové štandardy požiadavky určujúce, čo majú žiaci vedieť, alebo vedieť urobiť.
Výkonové štandardy sú podrobným rozpracovaním obsahových štandardov a obsahujú aj úroveň dosiahnutia, ktorá sa od nich očakáva. Existujú tri úrovne dosiahnutia štandardov: základný, stredný, a pokročilý.
Štandardy pre učiteľov obsahujú v podstate podrobné kvalifikačné požiadavky na učiteľa, aby mohol pomôcť žiakom dosiahnuť výkonové štandardy.
Štandardy pre školy obsahujú kritériá, ktorých splnenie má zabezpečiť všetkým žiakom rovnakú príležitosť dosiahnuť obsahové a výkonové štandardy. Štandardy pre štát a miestne školské orgány obsahujú kritériá, podľa ktorých sa posudzuje úspešnosť štátu a miestnych školských orgánov v plnení ich poslania vo vzdelaní.
Niekedy sa zdôrazňujú tieto druhy štandardov: vstupný štandard , ktorým býva národné kurikulum, alebo jemu podobný dokument, procesuálny štandard – smernica pre realizáciu národného kurikula, výstupný štandard, smernice pre hodnotenie výsledkov vzdelávania
V oblasti odborného vzdelávania- prípravy na povolanie je dôležitý štandard povolaní- systém vedomostí, zručností, schopností, ktoré sú nevyhnutné pre výkon určitej profesie. Hlavnú úlohu pri jeho tvorbe zohrávajú zväzy zamestnávateľov, priemyselné a obchodné komory.
Nás budú najviac zaujímať vzdelávacie štandardy pričom pod pojmom vzdelávací štandard rozumieme súbor požiadaviek na žiakov, úspešne zvládnutie ktorých im umožní postúpiť na ďalší stupeň vzdelávania, t.j. špecifikovanie toho, čo by mal žiak dosiahnuť, vykonať, aby získal osvedčenie o nadobudnutí určitého vzdelania. Ide teda o výstupný štandard, ktorý sa nemusí vzťahovať iba na učivo všetkých ročníkov a všetkých vyuč. Predmetov školy, ale aj na učivo iba jedného predmetu, alebo aj jedného tematického celku, i témy učiva.

V rámci vzdelávacích štandardov je možné ešte rozlišovať štandardy obsahové a výkonové.
Obsahový štandard by mal obsahovať by mal obsahovať kmeňové učivo a v jeho rámci by malo byť zdôraznené základné učivo. Potrebné je uviesť aj časovú dotáciu. Pričom na osvojenie základného učiva odporúčame vyčleniť 50%- 60% celkového vyučovacieho času.
Výkonový štandard by mal obsahovať špecifické- konkrétne ciele vyučovacieho procesu. Nazýva sa aj cieľový štandard. Obsahový štandard je skôr záväzkom pre učiteľa a výkonový štandard normou pre žiakov.
Ako dôkaz dosiahnutia štandardu by mala slúžiť objektívna, validná a reliabilná skúška. Ak sa rozhodneme pre vzdelávacie štandardy, orientované na výstup, je nevyhnutné, aby boli k dispozícií: merateľné výsledky vzdelávania, ciele a kritéria požadovanej kvality cieľov, spoľahlivé a presné meracie prostriedky na overenie dosiahnutia cieľov.
Pri tvorbe vzdelávacích štandardov je potrebné realizovať aspoň tieto hlavne činnosti: výber jednotky učiva (vyučovací predmet, modul) - špecifikácia učiva, výber základného a rozširujúceho učiva - určenie obsahových štandardov - určenie výkonových štandardov
tvorba meracích prostriedkov na overenie výkonových štandardov (didaktické testy, postojové škály, testy schopností, testy osobnosti a pod.) - empirická verifikácia štandardov a meracích prostriedkov, zistenie ich validity a reliability a následná korekcia. Pri tvorbe štandardov je potrebné, aby boji dodržané tieto požiadavky:
-relatívna stabilita (aby platili približne 5 rokov) ,
- vedeckosť,
- komplexnosť (aby zaháňali celý rozsah učiva, všetky jeho úrovne, zapamätanie, pochopenie, aplikáciu, analýzu, syntézu, hodnotenie a pod. i oblasti. kognitívnu, afektívnu, psychomotorickú),
- fundamentálnosť (aby sa orientovali najmä na základné učivo),
- stupňovitosť (aby boli vyhotovené na rôznych úrovniach zložitosti, napr. v troch variantoch: minimálny, priemerný, pokročilý),
- medzinárodná úroveň (aby boli porovnateľné so štandardami iných krajín, najmä patriacich do EÚ),
- objektívna a efektívna Kontrolovateľnosť.

Okrem hlavnej funkcie, ktorou je overovanie dosiahnutia požadovaných výsledkov, a tým v podstate aj dosahovanie požadovanej efektívnosti práce škoľ, štandardy by mali
spĺňať aj ďalšie funkcie, najmä:
- motivačnú : udržanie a zvyšovanie pracovnej morálky žiakov, ale aj učiteľov,
- prognostickú : zabezpečenie alebo aspoň ovplyvnenie prijatia na vyšší typ školy alebo do zamestnania,
- Informačnú : informovanie rodičov, zamestnávateľov i verejnosti o efektívnosti práce žiakov, učiteľov, škôl,
- diagnostickú a regulačnú : tým, že štandardy plnia už svojou podstatou aj úlohu spätnej väzby, umožňujú diagnostikovať nedostatky a tieto regulovať,
- porovnávaciu : pravidelné zisťovanie dosahovania štandardov umožňuje porovnávať subjekt vzdelávania (napr. školu, učiteľa, školy určitého typu, systém škôl a pod.) so sebou samým v čase, t.j. umožňujú určovať dynamiku vývoja vzdelávacej efektívnosti práce subjektu a aj porovnanie efektívnosti tejto práce s inými subjektami doma i v zahraničí.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vzdelávacie štandardy