Činnosť je samostatná, učiteľ iba usmerňuje žiakovu zvedavosť.
- závažnou podmienkou motivácie je spôsob učiteľovej práce (kontakt medzi osobnosťou učiteľa a žiakmi)
- znaky primárnej motivácie majú mimoškolské akcie, ktoré majú nezáväzný, záujmový charakter (matematické krúžky, kluby mladých matematikov, matematické besedy)
Sekundárna motivácia:
- vonkajšia, je v rukách učiteľa a žiakovho okolia
- odmena trest a klasifikácia žiakov:
- klasické motivačné činitele v matematike
- odmena – pozitívny motivačný činiteľ, posilňuje podmienené spojenia pri
učení
- príkladom je pochvala, mimoriadny záujem o toho-ktorého
žiaka,...
- trest – negatívny motivačný činiteľ, základom je nepríjemný zážitok,
neuspokojenie potreby
- jedným z najväčších pedagogických umení je správne narábanie s odmenou a
trestom
- klasifikácia žiakov – jedna z foriem hodnotenia
- má diagnostickú, informačnú (určenie úrovne vedomostí,
známka), motivačnú funkciu
- ovplyvňovanie postojov:
- postoj žiaka k učeniu matematiky je výrazom vnútornej motivácie, dá sa však
ovplyvniť vhodným prístupom učiteľa
- niektoré formy motivácie:
- motivácia úlohami – v úlohách vystupujú drobné motivačné činitele vhodne
doplňované slovom učiteľa
- účelom je zaujať, vzbudiť pozornosť a navodiť pracovnú
iniciatívu
- ak je motivačná úloha viazaná na preberané učivo, mala
by spĺňať nasledovné podmienky:
a/ musí v nej vystupovať aplikácia tohto učiva
b/ musí byť zrozumiteľná, čo možno najjednoduchšia
c/ text motivačnej slovnej úlohy musí zaujať (aktuálnosťou,
atraktívnosťou)
d/ riešenie by nemalo byť zdĺhavé
e/ je vhodné aby úloha mala prekvapujúci výsledok
f/ mala by ukázať potrebu osvojenia si nového poznatku (stanoviť
problém)
- zvláštne postavenie majú tzv. zaujímavé problémy (budujú vzťah k matematike ako celku, pomáhajú bystriť úsudok a rozvíjať logické myslenie)
- motivačné úlohy podliehajú niektorým zásadám:
- zaraďovanie motivačných úloh podlieha niektorým
zásadám:
a/ vývinové osobitosti žiakov
b/ minulá skúsenosť
c/ sebarealizácia
d/ ašpiračná úroveň, stanovenie cieľov
e/ záujmy
f/ znalosť výsledkov výkonu v učení
g/ tendencia dokončiť úlohu
- motivácia rozhovorom – vyžaduje od učiteľa dávku pohotovosti, zásobu
argumentov a široký rozhľad
- podmienkou je utvorenie určitého stupňa dôvery vo
vzťahu žiak – učiteľ
- veľkú úlohu tu zohráva pedagogický takt, osobný
príklad, spravodlivosť, všeob. rozhľadenosť a odb. istota učiteľa
- motivácia historickými poznámkami – stručný historický prehľad na úvod
alebo doplnenie danej témy
- motivácia exkurziou – plní viac funkcií a jednou z nich je aj motivácia
- motivácia s dôrazom na medzipredmetové vzťahy a polytechnizáciu -
- formulácie úloh z praxe, hľadanie súvislostí matematiky s
praxou
- ukázať využitie matematiky aj v iných predmetoch
- význam matematiky pre fyziku a jej aplikácie:
- fyzikálne zákony sú vo väčšine prípadov vyjadrené pomocou
priamej alebo nepriamej úmernosti, iné zložitejšími druhmi
funkčných závislostí
- v matematike a fyzike je dostatok priestoru na vysvetlenie
a precvičenie grafického zobrazovania, používanie jednotiek
- matematickú reč používame pri definícii rôznych fyzikálnych veličín
a ich jednotiek (pr.:skladanie síl – poznatky z geometrie)
- matematika a dnešná prax
- uplatnenie matem.