Motivácia matematickej činnosti

„Rodičia sú najprirodzenejší vychovávatelia svojich detí. Všetky epochy sveta sú ničím v porovnaní s láskou a pravú lásku môže dať iba rodina.“
B. BOLZANO


MOTIVÁCIA MATEMATICKEJ ČINNOSTI

MOTIVÁCIA VŠEOBECNE:
- jeden zo základných problémov psychológie

Motivácia (K.B.Madsen) - vnútorné príčiny správania sa človeka (z lat. moveo –
hýbem)

- 2 druhy motivácie:
1. primárna motivácia - príčinou správania sa sú impulzy – vnútorné podnety
- dôležitá pri učení, núti jedinca niečo robiť pre vlastné
uspokojenie, pre vlastný zážitok.
2. sekundárna motivácia - založená na vonkajších podnetoch
- dopĺňa primárnu, najmä v školskej praxi – odmena,
trest, klasifikácia žiakov
- ideálne pôsobí prerastanie sekundárnej motivácie do
primárnej
(Pr.: Nadaný žiak sa učí najskôr pre známku, neskôr však objaví čaro hľadania,
bádania a uspokojovania zvedavosti). To je aj najdôležitejšia úloha učiteľa.
- ovplyvňujú ju viaceré zložky – záujem, vytyčovanie cieľov, vnútorný postoj,...

MOTIVÁCIA V ŠKOLSKEJ MATEMATIKE:
- výskumy ukázali, že najlepším spôsobom, ako vyvolať záujem o predmet, je ukázať jeho potrebu
- psychológia uvádza vzťah: výkon = schopnosti. motivácia

Motivácia (P.T.Soung) – proces a/ aktivizácie, čiže začiatku správania
b/ udržovania aktivity v jej priebehu
c/ zamerania tejto aktivity daným smerom
Primárna motivácia:
- vnútorná, lebo núti jedinca učiť sa pre uspokojenie vlastného ja, pre vnútorný zážitok
- je centrálnym činiteľom učenia
- motivácia v školskej matematike: a/ prirodzená – vyplýva zo samostatnej podstaty matematiky, z riešenia problémov, úloh a praktických situácií (ide o bezprostrednú aplikáciu matematiky)
b/ umelá – založená na pokuse, experimentovaní, vždy však doplnenom deduktívnym alebo induktívnym dôkazom (pokusom vyvrátime, potvrdíme, alebo objasníme niečo naplánované).

Činnosť je samostatná, učiteľ iba usmerňuje žiakovu zvedavosť.
- závažnou podmienkou motivácie je spôsob učiteľovej práce (kontakt medzi osobnosťou učiteľa a žiakmi)
- znaky primárnej motivácie majú mimoškolské akcie, ktoré majú nezáväzný, záujmový charakter (matematické krúžky, kluby mladých matematikov, matematické besedy)
Sekundárna motivácia:
- vonkajšia, je v rukách učiteľa a žiakovho okolia
- odmena trest a klasifikácia žiakov:
- klasické motivačné činitele v matematike
- odmena – pozitívny motivačný činiteľ, posilňuje podmienené spojenia pri
učení
- príkladom je pochvala, mimoriadny záujem o toho-ktorého
žiaka,...
- trest – negatívny motivačný činiteľ, základom je nepríjemný zážitok,
neuspokojenie potreby
- jedným z najväčších pedagogických umení je správne narábanie s odmenou a
trestom
- klasifikácia žiakov – jedna z foriem hodnotenia
- má diagnostickú, informačnú (určenie úrovne vedomostí,
známka), motivačnú funkciu
- ovplyvňovanie postojov:
- postoj žiaka k učeniu matematiky je výrazom vnútornej motivácie, dá sa však
ovplyvniť vhodným prístupom učiteľa
- niektoré formy motivácie:
- motivácia úlohami – v úlohách vystupujú drobné motivačné činitele vhodne
doplňované slovom učiteľa
- účelom je zaujať, vzbudiť pozornosť a navodiť pracovnú
iniciatívu
- ak je motivačná úloha viazaná na preberané učivo, mala
by spĺňať nasledovné podmienky:
a/ musí v nej vystupovať aplikácia tohto učiva
b/ musí byť zrozumiteľná, čo možno najjednoduchšia
c/ text motivačnej slovnej úlohy musí zaujať (aktuálnosťou,
atraktívnosťou)
d/ riešenie by nemalo byť zdĺhavé
e/ je vhodné aby úloha mala prekvapujúci výsledok
f/ mala by ukázať potrebu osvojenia si nového poznatku (stanoviť
problém)
- zvláštne postavenie majú tzv. zaujímavé problémy (budujú vzťah k matematike ako celku, pomáhajú bystriť úsudok a rozvíjať logické myslenie)
- motivačné úlohy podliehajú niektorým zásadám:
- zaraďovanie motivačných úloh podlieha niektorým
zásadám:
a/ vývinové osobitosti žiakov
b/ minulá skúsenosť
c/ sebarealizácia
d/ ašpiračná úroveň, stanovenie cieľov
e/ záujmy
f/ znalosť výsledkov výkonu v učení
g/ tendencia dokončiť úlohu
- motivácia rozhovorom – vyžaduje od učiteľa dávku pohotovosti, zásobu
argumentov a široký rozhľad
- podmienkou je utvorenie určitého stupňa dôvery vo
vzťahu žiak – učiteľ
- veľkú úlohu tu zohráva pedagogický takt, osobný
príklad, spravodlivosť, všeob. rozhľadenosť a odb. istota učiteľa
- motivácia historickými poznámkami – stručný historický prehľad na úvod
alebo doplnenie danej témy
- motivácia exkurziou – plní viac funkcií a jednou z nich je aj motivácia
- motivácia s dôrazom na medzipredmetové vzťahy a polytechnizáciu -
- formulácie úloh z praxe, hľadanie súvislostí matematiky s
praxou
- ukázať využitie matematiky aj v iných predmetoch
- význam matematiky pre fyziku a jej aplikácie:
- fyzikálne zákony sú vo väčšine prípadov vyjadrené pomocou
priamej alebo nepriamej úmernosti, iné zložitejšími druhmi
funkčných závislostí
- v matematike a fyzike je dostatok priestoru na vysvetlenie
a precvičenie grafického zobrazovania, používanie jednotiek
- matematickú reč používame pri definícii rôznych fyzikálnych veličín
a ich jednotiek (pr.:skladanie síl – poznatky z geometrie)
- matematika a dnešná prax
- uplatnenie matem.

metód v ekonómii, výpočtovej technike,
poľnohospodárstve, pri spracovaní vedeckých a technických
informácií v dokumentácii, v knihovníctve, kozmonautike, pri
spracúvaní meteorologických predpovedí,...
- zásady a možnosti motivačného pôsobenia so zreteľom na medzipredmetové
vzťahy sa žiada realizovať v každodennej výchovno-vzdelávacej praxi

MOTIVÁCIA VEDECKEJ PRÁCE V DIDAKTIKE MATEMATIKY
- treba motivovať činnosť učiteľa matematiky a cestou neho pôsobenie na žiakov. Učiteľom poskytuje didaktika matematiky široké možnosti vedeckej práce
(spolupráca s výskumnými ústavmi, vymieňanie si skúseností v predmetových
komisiách, spoluautori učebníc a metodických príručiek matematiky pre ZŠ a SŠ)
Prvým krokom na tejto ceste je: - cieľavedomá učiteľova prax
- vysoký stupeň metodickej a odbornej
pripravenosti
- význam a prínos didaktiky matematiky pre matematiku:
- odovzdávanie informácii a komunikácia o matematickom poznaní
- výchova matematikov-vedcov
- výchova a vzdelávanie čo najširších vrstiev spoločnosti
- utvorenie priaznivých podmienok v spoločnosti
- problémové okruhy v oblasti didaktiky matematiky:
- vedecký systém matematiky z hľadiska didaktickej komunikácie
- didaktický systém matematiky
- výukový projekt matematiky a jeho prostriedky
- výukový proces matematiky
- výsledky vyučovania matematiky a ich hodnotenie
- matematické vzdelávanie a jeho uplatnenie
- výchova a vzdelávanie učiteľov matematiky
- metodológia a história didaktiky matematiky
- základné prístupy vedeckého pracovníka k riešeniu problému:
- proces vedeckého poznania
- základné etapy procesu vedeckého poznania
- vedeckovýskumné postupy a metódy
- metódy a pramene didaktiky matematiky.