O rok neskôr vychádza v Pešti Šlabikář pro dietky, s Prídavkom latinských, uherských a nemeckých článkú k čítaní. Od 1. októbra 1839 pôsobí v peštianskej ľudovej škole i jeho obdivovateľ a priateľ Ján Kadavý, ktorý sa postavil na stranu štúrovcov, čím sa zprotivil Kollárovi.
V marci roku 1849 Kollár prijíma miesto profesora slovanskej archeológie na Univerzite vo Viedni.O rok neskôr sa stal čestným doktorom Filozofickej fakulty Pražskej Univerzity. 24. januára 1952 zomiera vo svojom v byte vo Viedni. Roku 1904 preniesli jeho pozostatky do Prahy na cintorín v Olšanoch. Pre poznanie Kollárových pedagogoických názorov majú osobitný význam jeho Pamäti z mladších rokov života, z ktorých vidieť, aké živé boli spomienky J.Kollára na svojich prvých učiteľov. Šlabikár a Čítanka, Kollárove učebnice a Plán reorganizácie školstva dokreslujú jeho pedagogické názory. Pedagogické názory a tvorba Jána Kollára.

Kollár sa do dejín školstva zapísal ako autor viacerých významných učebníc, a to Šlabikáře pro dítky (1826), ktorý bol tlačený na náklady evanjelickej cirkvy. Druhým dielom, určeným na vzdelávanie mládeže, bola učebnica Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách vydaný v roku (1825). Avšak za prvotinu v pedagogickej tvorbe sa považuje Abecedár pro dítky, ktorý bol vydaný v Budíne v roku 1823. Dielo Šlabikář pro dítky sa vyznačovalo tým, že bolo písané zároveň v troch rečiach a to v češtine(22 strán), nemčine a v latinčine (1,5 strany). V abecednej časti sú uvedené písmená napísané švabachom a latinkou, veľké i malé, písané i tlačené písmená. Po tématickej stránke bolo toto dielo obohatené o príslovia, modlidby, bájky a rozprávky. Na druhej strane sa tu vyskytujú i príbehy, založené na skutočnosti, ktoré dostávali charakter zastrašovacieho prostriedku a tým mali slúžiť k pestovaniu slepej poslušnosti detí. Kollár je spoluautorom a vydavateľom diela Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách. Jeho šlabikáre neznamenajú výrazný pokrok v elementárnom čítaní ale novátorstvom v slovenskej literatúre bolo obohatenie čítaniek o nové estetické a náučné prvky.Treba však povedať, že čítanka nebola čítankou v dnešnom význame tohto slova. Nemala slúžiť literárnej výchove ale jej úlohou bolo školskej mládeži a pospolitému ľudu poskytnúť ucelený systém poznatkov o človeku, o prírode, o cirkvi a o iných dôližitých a aktuálnych témach. Kolár pokladal čítanku aj za „zábavné a užitočné“ čítanie pre ľudí. V tomto diele sa Kollár nezameriava len na vychovávanie detí, ale aj na výchovu dospelých.