Cieľom gymnázia bolo oboznámenie sa so starými jazykmi a s ich literatúrami a príprava na štúdium na univerzite.Kollárovo gymnázium svojím obsahom poskytuje humanistické vzdelanie. Na gymnázium malo nadväzovať právnické a teologické lýceum. Odborným školám Kollár nevenuje veľkú pozornosť.
Štúdium by podľa Kollára malo vyvrcholiť na univerzite , o ktorej Kollár vo svojom pláne bližšie neinformuje. Kollár tiež uvažuje o založení rozličných spolkov, vedeckých spoločností, múzeí, galérií ap. Myslí aj na založenie ústavov pre slepcov, hluchonemých a sirotincov. Vysoké nároky Kollár kládol na vzdelanie učiteľa.Jeho povinnosťou je nielen učiť, niečo čítať, ale tiež , aby slovám žiaci rozumeli. Kollár žiada od budúceho učiteľa, aby bol dobre pripravený na svoju prácu, aby bol dôkladne vzdelaný a hmotne tak zabezpečený aby sa mohol celkom venovať škole a výchove a ktorý by nemohol mať iné zamestnanie, ktoré by ho živilo. Kollár odporúča zakladať vzdelávacie ústavy pre budúcich učiteľov pre obecné a meštianske školy.Požiadavky pre učiteľa obecnej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy resp. prvých štyroch tried gymnázia. Požiadavky pre učiteľa meštianskej školy boli: min. vek 18 rokov, absolvovanie meštianskej školy s vyznamenaním resp. prvých štyroch tried gymnázia. Učitelia ďalej musia absolvovať dva roky učiteľského seminára. Kollár tiež vyslovil požiadavku pripravenosti učiteľov na postihnuté deti.
Plán obsahuje aj zoznam pomôcok, ktoré škola potrebuje pri výchove a vzdelávaní. Pre výučbu telesnej výchovy žiada vybaviť a založiť gymnastický
kabinet, ďalej žiada zakladať knižnice, čitárne a spolky ktoré mali pomáhať pri samovzdelávaní učiteľov a žiakov.


Kollárovi v duchu Komenského didaktických zásad išlo o bystrenie zmyslov , cvičenie reči a umu. Kollár tvrdí, a ja sa s ním stotožňujem, že len vzdelávanie robí človeka skutočným človekom. Jána Kollára môžem právom zaradiť medzi významných predstaviteľov komeniánskej tradície na Slovensku v 19. storočí.
Kollárove pedagogické idey mali veľký vplyv najmä na štúrovcov a ich prostredníctvom i na ďalšie generácie slovenských pedagógov. Jeho diela sú stálym predmetom skúmania slovenských i zahraničných historikov, literárnych kritikov, filozofov, teológov a pedagogikov.999

Biblografia


Pri tvorbe tejto práci som čerpal informácie z nasledovných periodík:

Dejiny školství a pedagogiky – Miroslav Somr a kol.
Základné pedagogické a psychlogické diela – Ľudovít Bakoš
Albert Reble – Dejiny pedagogiky
Kapitoly z dejín slovenského školstva a pedagogiky – Jozef Pšenák
Dejiny školstva a pedagogiky – T.Srogoň, J.Mátej, J.Schubert.