Otázky humanizácie či ľudskosti školy a výchovno-vzdelávacieho procesu sú dnes mimoriadne aktuálne. Aj napriek tomu, že sú pomerne často pertraktované na stránkach odbornej pedagogickej tlače, v praxi sa javia isté nedostatky. Súvisí to s doterajšou praxou čo potrvrdzuje skutočnosť, že učitelia aj napriek tomu, že sú si vedomí potreby nových prístupov, nevedia sa zbaviť zaužívaného klasického vyučovania. V čom teda spočíva premena školy, čo treby urobiť, aby bola skutočnou dialňou ? Sumarizáciou názorov viacerých autorov /napr. M. Zelina, L. Mihálik , Košová, Kozlík,J. a kol./ možno načrtnúť nasledovné požiadavky.
Základnou požiadavkou je nové ponímanie a nové definovanie vzťahov medzi učiteľom a žiakmi. Ide tu najmä o to, aby žiak nebol iba objektom učiteľovho pôsobenia, či už z hľadiska vzdelávacieho alebo výchovného, ale aby bol chápaný a docenený ako významný subjekt. Vzájomné partnerské vzťahy sú uprednostňované, rep. vylučujú nadradenosť a moc učiteľa, musia vychádzať z vysokej miery úcty k žiakovi ako jedinečnej bytosti. Žiak nie je chápaný ako „súčasť kolektívu“, ale ako osobnosť so svojimi pozitívnymi i negatívnymi vlastnosťami, z čoho potom vyplývajú aj požiadavky na diferencovaný prístup učiteľa k žiakom. Žiak nie je vedený k tomu, aby sa podroboval a len mechanicky prijímal podnety zvonka, ale aby bol vychovávaný k ľudským právam, k čomu ho vedieme tým, že mu umožňujeme vyjadrovať svoje vlastné názory a postoje k veciam a javom, učíme ho telerancii voči iným, prijímaniu a hodnoteniu názorov iných a pod. Aj vytváranie optimálnej klímy v triede vedie k tomu, že výchovnovzdelávací proces má humánny charakter. Ide tu o vytváranie príjemného pracovného prostredia, o vzájomnú úctu medzi učiteľom a žiakmi a aj žiakmi navzájom. Poznanie a ovplyvňovanie klímy v triede má byť trvalou súčasťou učiteľovej práce. Vytvára pohodu vo vyučovaní, predchádza stresom a pod., čo má vplyv na výkonnosť žiakov, ale súčasne vytvára aj priaznivú atmosféru pre vzájomné rešpektovanie.
Na rozdiel od tzv. tradičného vyučovania, v ktorom je viac aktívny učiteľ, vytvárajú sa podmienky a podporujú sa činnosti žiakov. Učiteľ vytvára priestor pre ich samostatnú prácu, necháva priestor pre nápaditosť, podporuje vzájomnú komunikáciu a pod. K tomuto vedú viaceré koncepcie vyučovania, ktorým by sa v školách mal venovať väčší priestor – skupinové vyučovanie, problémové vyučovanie, párové vyučovanie a pod. Každá ľudská činnosť je spojená aj s chybami a omylmi.