Walterová je toho názoru, že „kurikulá konštruované ako odraz systému vied majú vlastnosti sto rokov starého vlaku s parnou lokomotívou, ktorý nútime isť po elektrifikovanej dráhe do bližšie neurčenej stanice. Na svojich zastávkach naberá nový a nový náklad, pre ktorý nie je v starých vagónoch miesto a ktorý sa často so starým nákladom neznáša...Zavádzanie nových tém alebo predmetov alebo posilňovanie tzv. humanitnej zložky obsahu vzdelania je skôr čiastkovým opatrením...Za jadro obsahu vzdelania, jeho podstatnej oblasti by malo byť považované to, čo je podstatné pre život a existenciu človeka v súčastnosti i v každej alternatíve budúcnosti. Komunikácia, spracovanie informácií, riešenie problémov, porozumenie sebe samému a druhým ľuďom, chápanie prírody, prežívanie a sebarozvíjanie.“ K tomuto možno dodať, že pri súčasnej inovácii obsahu vzdelávania sa kladie akcent aj na jeho výchovné hodnoty. Rozhodujúcim činiteľom však ostáva učiteľ-on musí z obsahu“vydolovať“výchovné hodnoty, on ho musí žiakom sprostredkúvať tak, aby popri vzdelávacej funkcii splnil aj funkciu výchovnú. Ak by sme mali doposiaľ uvedené vyjadriť v stručnosti, potom by sme povedali: humánna škola je taká, v ktorej sa žiaci cítia dobre, nemajú počity ohroznie, učia sa z vlastnej vôle a vlastným pričinením, každy žiak má optimálne podmienky pre svoj rozvoj.
Humanistické príspupy k vyučovaniu sa netýkajú len alternatívneho školstva. Zdôrazňujeme to, lebo tieto otázky sú najčastejšie spájané s ním. Samozrejme, ono svojou podstatou a celou koncepciou je na nich založené. Avšak aj v tzv. klasickom vyučovaní sú možnosti pre humanizáciu vyučovania. Každá z vyššie uvedených oblastí sa dá realizovať bez nárokov na inú organizáciu výchovno-vzdelávacej práce. Uvádzame to preto, lebo klasické vyučovanie je u nás pretrvávajúcim a viac rokov potrvá, kým pride ku skutočným zásadným zmenám. Príčinou tohto sú tradície, svoju úlohu zohrávajú aj ekonomické činitele, pripravenosť a ochota učiteľov na zmeny štýlu práce a pod. V tomto zložitom, často protirečivom procese sa len pozvoľna presadzujú nové prístupy. Ak si dnes uvedomujeme potreby zmien výchovy a vzdelávania mládeže, a po týchto zmenách voláme, potom jednou z významných možností je vnútorná transformácia školy, ktorej podstata spočíva v zásadnom zmenení „ducha“ školy. K tomuto nie sú potrebné programy, nariadenia, pokyny a pod., ale predovšetkým záujem a snaha učiteľov a škoôl o skutočnú humánnu výchovno-vzdelávaciu prácu.