Najnáročnejšou stavbou bola odbočka do Kamenistej doliny na Sihlu, ktorá prechádzala úplne ľudoprázdnou krajinou a preto sem robotníci chodili pracovať „na týždňovky“. Táto odbočka sa začala budovať až v roku 1923. Bolo tu najväčšie stúpanie, až 70 promile. Veľkým problémom bolo, že v dedine Čierny Balog sa nemohlo z požiarnych dôvodov jazdiť parnými rušňami, lebo väčšina domov tu bola pokrytá šindľom. Sprvu stačil konský záprah, alebo gravitačný spust, ale so zvyšovaním prevádzky v 20. rokoch, ktoré znamenali pre túto dráhu zlatý vek, bolo treba aj na týchto miestach zaviesť rušňovú prevádzku. Na tento účel bol kúpený v roku 1924 nemecký benzolový rušeň Deutz. Oproti parnej prevádzke to bolo riešenie veľmi drahé, pretože parné rušne jazdili na odpadové drevo. Neskôr po učinení protipožiarnych opatrení bolo povolené jazdiť parným rušňom cez Balog a Osrblie, aj keď len rýchlosťou 6 km/h a s koksom ako palivom. Do roku 1926 nebola na Č.H.L.D. povolená verejná preprava osôb. Rozvoj regiónu si však vynútil aj povolenie takejto dopravy. Okamžite sa stala veľmi obľúbenou a ďalších 50 rokov patrila neoddeliteľne k miestnemu koloritu. Cez druhú svetovú vojnu sa ďalej pokračovalo s budovaním menších odbočiek a nákladísk. V Budapešti bol kúpený ďalší rušeň – U 46.901, ktorý sa neskôr stal symbolom ČHŽ. Na konci vojny boli ustupujúcimi nemeckými vojskami v Hronci podmínované dve výhybky a dva rušne. Ničenie prebehlo s príslovečnou nemeckou dôslednosťou a tieto dva rušne sa už nikdy nepodarilo opraviť. Po vojne sa začalo drancovanie lesov, začali sa „plniť plány“. V roku 1948 bol postavený nový oceľový most do Kamenistej doliny. Začala sa rozmáhať automobilová doprava. Cena nafty bola umelo držaná veľmi nízko. Odľahlé kúty lesov sa vyťažili a nepotrebné trate sa začali rušiť. Na hlavných úsekoch doprava dosahovala nebývalého rozmachu a tak sem boli dodané ďalšie rušne. Lesné dráhy sa rušili po celom Slovensku a ich vozový park sa čiastočne likvidoval a čiastočne presúval na Č.H.L.Ž. Aj tak už boli dni tejto trate zrátané. Určite by bola schopná ekonomicky konkurovať cestnej doprave, ale nebola schopná odporovať vtedajšej politike. Slovo ekológia sa v tých časoch nepoužívalo. A tak doliny Čierneho Hronu pokryli asfaltové cesty a namiesto gravitačných spustov oplenových vozíkov začali dolinami premávať populárne Pragy S5T a V3S, produkujúce množstvo prachu a naftových spalín. Konský povoz bol nahradený traktormi a pásakmi narušujúcimi citlivý pôdny kryt a krehkú lesnú rovnováhu. Z traktorov navyše často unikali ropné látky. Aj keď na Č.H.L.D.