prišli v roku 1961 tri dieselhydraulické rušne Rába s výkonom 100 – 145 kW, neznamenalo to ani zďaleka, že sa naďalej ráta s využívaním trate. Koncom 70. rokov sa prestalo s údržbou trate a v roku 1982 oficiálne zanikla. Mnohí si vtedy uvedomovali nezmyselnosť rušenia takéhoto premysleného dopravného systému. Za záchranu tejto pamiatky možno ďakovať iba nadšeniu a osobnej odvahe tých, ktorí sa dokázali postaviť proti nezmyselnému byrokratickému rozhodnutiu vtedajšej strany a vlády a začali dlhý boj za zachovanie železničky. V roku 1982 sa z podnetu posledného výpravcu Č.H.L.Ž. Klementa Auxta podarilo miestnym aktivistom SZOPK v Hronci "pretlačiť" zápis ČHZ do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Kontinuálnu prácu na obnove a znovusprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica pod vedením Vladimíra Paška a Kláry Kubičkovej (Jančurovej) a začala sa hneď, v lete 1983. Vznikla tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA, ktorá sa postupne rozšírila aj na ďalšie pamiatky a zaujímavosti na Slovensku a trvá dodnes. Vo Vydrovskej doline vyrastie od tých čias, každé leto stanový tábor, v ktorom sa v týždenných turnusoch striedajú ďalší a ďalší brigádnici ČHŽ, pomáhajúci pri zabezpečovaní rekonštrukcie i prevádzke železničky. Celá trať bola nanovo podbitá, vymenené podvaly, vybudovaná výhybňa Šánske a prístrešky na jednotlivých zastávkach. Posledným zamestnancom lesného závodu na L.Ž. bol traťmajster Julko Kovalčík, ktorý mládeži v rámci týchto brigád nezameniteľným spôsobom odovzdal svoje skúsenosti. Slávnostným, dlho očakávaným dňom obnovenia prevádzky ČHŽ sa stal 1. máj 1992. Po prvý raz vtedy vyšiel vynovený parný vláčik pre turistov po opravenej trati do Vydrovskej doliny. O rok neskôr už premával v celom hlavnom úseku z Čierneho Balogu do Hronca, pribudol druhý opravený parný rušeň a malý dymiaci vláčik sa tak, verme že natrvalo, vrátil do srdca slovenských hôr. Spravovanie železničky prevzal od lesného závodu Socialistický Zväz Mládeže (SZM). Po revolúcii 1989 zdedila železničku Nadácia detí a mládeže SR, neskôr Fond detí a mládeže v Bratislave. Od jari roku 1995 prevádzkuje ČHŽ miestne združenie obcí „Mikroregión Čierny Hron“. Na železničku boli prevezené rozličné koľajové vozidlá z rôznych kútov Slovenska, Čiech a Maďarska. Od roku 2001 sa opäť okrem prepravy turistov v letnom období začalo aj s celoročnou dopravou dreva z píly Jánošovka na prekladisko v Hronci, na ktorom bol začiatkom roku 2002 vybudovaný nový mostový žeriav.