Tak sa železnička vrátila k svojmu pôvodnému a tradičnému účelu a plošinové vozy prestali hrdzavieť.

VYDROVSKÉ LETNÉ TÁBORY


História Vydrovských letných táborov (VLT) sa píše od začiatku 80. rokov, kedy sa mladí ľudia z celého Československa dozvedeli o likvidácii železničky a prichádzali na Čierny Balog, aby zabránili jej úplnému zániku. Boli vypracované plány na výstavbu skanzenu vo Vydrovskej Doline, podľa ktorej tábory dostali svoje meno. Najprv však bolo treba dostať železničku do dôstojného technického stavu. Vozidlový park, ani trate v tom čase už niekoľko rokov neboli udržiavané a nebola k dispozícii ani technika na ich obnovu. Usilovná práca dobrovoľníkov pracujúcich vlastnými svalmi a s jednoduchým náradím bola zavŕšená v roku 1992 prvou jazdou obnovenej lesnej dráhy nesúcou nové meno „Čiernohronská železnička“. Táborníci ani po sprevádzkovaní trate z Vydrova do Hronca neostali so založenými rukami. Návštevnosť každým rokom stúpala a bolo treba zabezpečiť obnovu ďalších vozňov a rušňov pozvážaných z rôznych kútov Slovenska, Čiech a Maďarska. Postupne sa železnička začala profesionalizovať a táborníkom ostávalo stále viac a viac času na iné činnosti, než na prácu. Okrem pracovných táborov vyrástli na brehu Vydrovského potoka aj detské tábory a tábory rodičov a ich detí, na ktoré chodia rok čo rok, dnes už aj so svojimi potomkami táborníci pamätujúci na prvé tábory. Môžeme teda hovoriť o dlhej tradícii týchto podujatí. Tradičné miesta konania táborov sú vo Vydrovskej Doline, pri dnes bohužiaľ čiastočne nezjazdnej vydrovskej koľaji. Stanový tábor vyrastá vždy v prvý júlový týždeň. Dobrovoľníci postavia 15 –18 stanov, zriadia poľnú kuchyňu a vyčistia studničku. Druhý tábor je o kilometer hlbšie v doline a nie je stanový, ale v drevenici. Náplňou dnešných táborov sú hlavne rôzne hry, súťaže a kultúrne aktivity, ale každý vedúci sa snaží, aby jeho zverenci skúsili aj prácu na trati, ručné podbíjanie podvalov, kladenie koľají, údržbu výhybiek, aj keď často len symbolicky. Žiadny účastník sa nemusí báť, že by sa aspoň raz nepreviezol vláčikom. VOZIDLOVÝ PARK


Parné rušne
Pozornosť verejnosti priťahujú dnes hlavne dva parné rušne.
Jeden je pôvodný „Balocká Kolbenka“ , označený číslom 5. Jazdí už dlhé roky na Balockých tratiach, v minulosti tu slúžil na nákladných aj osobných vlakoch. Pôvodne boli dodané tri, v pojazdnom stave sa zachoval len jeden. Ďalší je na stanici v Balogu ako výstavný exponát, bohužiaľ s prehoreným kotlom a v celkovo dezolátnom stave. Na fotografiách našu pojazdnú Kolbenku ľahko rozoznáme od iných – má pôvodné dýmničné dvere, pričom ostatné dve majú dvere zvarené s hviezdicovými výstužami.