Univerzita Konštantína Filozofa Pedagogická fakulta Katedra technickej výchovy




ŠVOUČ


Čiernohronská železnica




ÚVOD


História Čiernohronskej železnice sa začína v roku 1908 budovaním prvého úseku trate z Hronca na Čierny Blh, terajší Čierny Balog, s tradičným úzkym rozchodom 760 mm. 8.januára 1909 otvára prvý parný vlak pravidelnú prevádzku na tomto 10,4 km dlhom úseku. Ďalšie vetvy vedúce do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona sú stavané postupne, aj za pomoci vojnových zajatcov počas prvej svetovej vojny. Celková dĺžka tratí dosahuje 131,98 km a šplhajú sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. V dobe najväčšieho rozkvetu prevádzku zabezpečuje 115 zamestnancov a popri zvážaní dreva ( 330.000 m3 ročne) sa ňou denne prepravilo 200-250 osôb. Rozhodnutím Vlády SSR v súlade s koncepciou prepravy dreva ťažkými automobilmi mala byť celá železnička do roku 1985 úplne zlikvidovaná.
Našťastie ešte v čase pravidelnej prevádzky dňa 18.3.1982 bol zvyšok železnice zapísaný do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok SR. Za pomoci dobrovoľných brigád je potom ČHŽ od roku 1982 postupne obnovovaná do podoby muzeálnej turistickej železnice a 1.5.1992 vychádza slávnostný prvý turistický parný vláčik. V súčasnosti je zabezpečovaná pravidelná sezónna turistická prevádzka na obnovenom úseku trate. Cestovný poriadok je platný vždy v období letnej turistickej sezóny od mája do septembra, ale mimoriadne vlaky je možné vypraviť po celý rok. K dispozícii sú dva parné rušne a vyše desať historických vozňov pozbieraných z úzkorozchodných tratí z celého Slovenska i spoza hraníc. Súčasťou železnice je aj muzeálna expozícia na stanici v Čiernom Balogu a stále sa rozširujúca ponuka programov a služieb.
K železničke patria neodmysliteľne aj tábory mladých ľudí z celého sveta, ktoré sa konajú vo Vydrovskej Doline už dvadsať rokov.

HISTORICKÝ VÝVOJ ŽELEZNIČKY OD ROKU 1908 DO ROKU 2002


V 18. a 19. storočí sa V Rakúsko - Uhorsku prudko zvýšila ťažba rúd v Slovenskom Rudohorí a ich spracovanie. Razili sa bane, stavali vysoké pece, hute, železiarne, zlievárne. Celý priemyselný komplex na Horehroní si vyžadoval neustály a stále rastúci prísun dreva. Ťažba dreva vtedy zamestnávala väčšinu miestneho obyvateľstva. Od mája sa drevo ťažilo, koňmo približovalo a manipulovalo, aby bolo všetko pred príchodom snehu na doline, kam sa spúšťalo na sucho „ryzňami“ alebo mokrými „fľúdrami“.