Ide o psychickú relaxáciu, nie relaxáciu centier, ktoré asociujú, prijímajú informácie.

Experimentálne dôkazy o efektívnosti učenia sa v stave zvýšeného prijímania informácií pomocou sugescie sa rýchle rozšírili aj na iné oblasti. Tak napr. A.G. Kovalev aplikoval sugescie na zmenu niektorých čŕt osobnosti žiaka, A. Lakjurski aplikoval sugestopédiu na matematiku a jej vyučovanie, sám Lozanov referoval o použití sugestopédie vo všetkých predmetoch vyučovaných v 10. triede, analyzoval sa vzťah hypnopédie a sugestopédie, I. E. Švarc analyzoval sa vzťah relaxopédie a sugestopédii, atď.

Podľa G. Lozanova sa sugestopédia opiera o tieto základné princípy:

1. princíp radosti a uvoľnenosti – ide o navodenie stavov theta alebo alfa, o motiváciu k učeniu bez hrozieb a strachu zo skúšok, skúšania, či známkovania
2. princíp jednoty vedomého a nevedomého. Lozanov chápe aktivitu v učebnom procese nie ako činnosť, ale ako vzťah! Z tohoto pohľadu imitačné činnosti a hodnotiace momenty je možné harmonicky spojiť
3. princíp sugestívneho vzťahu – dobre pripravený cieľ – sugestopéd – stavia si pred seba úlohu navodenia tvorivého sugestívneho vzťahu s učiacimi sa

Sugestopedické vyučovanie sa uplatňuje aj u postihnutých detí a mentálne retardovaných, sledoval saa efekt vyučovania cudzích jazykov špecificky u neurotikov, H. Kohler a H. J. Wild vypracovali aktívnu terapiu jako modifikáciu autogénneho tréningu, kde sú prvky sugestológie silne zastúpené, L. Tec skúšal použitie sugestológie v terapii rodín a F. M. Raeven kombinoval sugestológiu s psychodrámou, najmä v etape rozohrievania, ako aj v pohybovej terapii vôbec.

Na základe tohoto prehľadu, ohlasu metódy vo svete, môžeme dnes hovoriť o alternatívnom školstve, alebo presnejšie, o možnosti alternatívneho vzdelávania v škole pomocou koncepcie, systému, ktorý využíva najmä prvky sugescie, uvoľnenia, elaxácie. Efektívnosť tohoto systému bola experimantálne i empiricky dokázaná a popísaná v mnohých štúdiách v Bulharsku, ale aj v zahraničí. Bolo by veľmi užitočné, keby sa metóda čo najrýchlejšie rozšírila aj u nás.










ALTERNATÍVNE ŠKOLY ZALOŽENÉ NA KOGNITÍVNYCH TAXONÓMIACH

Analýza odbornej literatúry, ale aj vedecké sympóziá, návštevy zo zahraničia a návštevy zahraničných škôl, či štúdium ich školských systémov čím ďalej, tým viac potvrdzujú, že mnohé alternatívne školské systémy sú postavené na niektorej z dobre prepracovaných teórií a taxonómii kognitívnych funkcií. Toto tvrdenie platí osobitne, keď sa kognitívna taxonómia niektorými autormi dopĺňa o taxonómiu mimokognitívnych cieľov.